Legends, 4. kapitola

4. july 2016 at 13:15 | Lucy-chan |  Anime poviedky
Trochu to trvalo,ale pridávam ďalšiu kapitolu :) S prekvapením som tak trochu .... zastala :D Jednoducho, trošičku počkať a možno sa ho dočkáte do konca týždňa :D ale zatiaľ sa aspoň zabavte kapitolou :)

4. KAPITOLA



***Ďalší deň***
"Dobré ráno, Natsu. Včera som na teba bola až príliš hrubá, čo mi vytýkala Mira, že si ešte nebol celkom uzdravený. Môžeš ma udrieť," ozvala sa Erza hneď, len čo som prekročil prah cvičiska.
"Si normálna?! Ženy nebijem! A nebolo to tak hrozné." Skoro mi oči išli vypadnúť, keď toto povedala. Nemyslím si, že by sa ženy mali biť, neviem, čo tu vlastne robí, ale pokiaľ si myslí, že na ňu zdvihnem ruku, tak sa mýli.
"Aj tak - nútila som ťa trénovať deň po zranení, nebol si poriadne uzdravený a ja som na to nebrala ohľad. Udri ma," nedala sa. Čo je nejaká masochistka?!
"Po prvé - skoro žiadne zranenie som nemal; po druhé - bolo to na mňa síce trochu veľa, ale v živote som nebojoval, ani nemal tréning, takže nemáš sa začo ospravedlňovať; a po tretie - ženy nebijem, ani nikoho, kto si to nezaslúži. Tak, čo je dnes na programe?" usmial som sa. Začínam si zvykať pomaly, no to sa nevzťahuje na raňajšie vstávanie a Gajeela - ten chlap mi neskutočne lezie na nervy! Dúfam, že ho dnes dostanem na skúšobný boj, nakopem mu zadok!
"Tak sa zaraďte, vy chudáci!" ozvalo sa zrazu z hľadiska. José Porla. Majiteľ kolosea a organizátor hier. Človek, ktorý by sa ani tak nemal nazývať, lebo pácha horšie zverstvá, než my. "Dnes si dáme na zahriatie pár súbojov, aby sme oddelili zrno od pliev. Začneme od nováčikov, ktorí sa tu ukázali tento týždeň. Tých, ktorí vydržia a nezomrú, zaradíme do najbližších súbojov, v ktorých majú šancu získať odmeny. Tak teda začnime!" rozmáchol sa rukami. "Hm..." pošúchal si bradu prstami, akoby z nás mohol aj vyberať. "Ty, ružovka, čo patríš teraz k vílam, a.... hm... tento pes z Lamie," ukázal na chlapíka, ktorý mal na krku zavesenú ponožku. Áno, ponožku.
'Tento to v hlave asi nemá extra poukladané, čo?' pomyslel som si. Ale čo už, v aréne ide iba o silu, nie o rozum. Aj keď aj ten by sa zišiel pár nemenovaným osobám.
"Ja som Toby, nie pes! Oooon!" skričal Toby. Nemôžem sa Porlovi ani čudovať, má psie črty, či si to chce priznať alebo nie.
"Pre mňa za mňa buď aj Kráľ Magnolie, je mi to jedno. Teraz si otrok a otroci počúvajú pánov, nie?" vyškeril sa. Otrok? Veď už sme gladiátori! Porla si všimol tváre nováčikov. "Á, vy si ešte myslíte, že ste za vodou? Omyl~! Za vodou budete, ak prekonáte všetky kolá v aréne, a to sa ešte nikomu nepodarilo~. Niektorí to dotiahli na gladiátorov, tak tí sú takpovediac nateraz zachránení, no nikdy neviete, kedy sa koleso šťastia roztočí, a kedy zastane. Vy ste iba potrava pre aligátorov a levov, no pokiaľ budete dobrí, dáte to na gladiátorov. A možno, čomu by som sa čudoval asi najviac, keby sa niekomu z vás podarilo očariť cézara a ponúkol by vám možnosť bojovať v jeho posádke, by ste aj ostali nažive do staroby. No tu to nebude~! Tu ste iba psy, ktoré ma budú poslúchať! A teraz už konečne začnite! Nemám na vás celý deň!" zareval.

Pekne... Tak ja som mohol byť za vodou?
Uškrnul som sa. Ani za tisíc rokov. K tomu chlapovi chovám takú nenávisť, že ak by sa mi dostal pod ruku, nevyliezol by živý...! Skôr by sa mi to však podarilo ako jeho ochranke, no čo už. Čím skôr tento súboj budem mať za sebou, tým skôr budem môcť ísť si oddýchnuť. Ale pochybujem, že niečo také aj dovolí.
Toby tam šokovane stál. "Vy.. ste nám oklamali!" zavrčal a zaútočil na Porlu. Ten sa len uškrnul a Toby sa spakoval naspäť. Za Porlou sa zdali byť vojaci, ale ako duchovia. Samozrejme, to musel byť prelud, ale dostatočný na to, aby to vystrašilo tohto zelenáča.
"A teraz neotravuj a začni, mám toho dnes veľa, než len na vás dozerať," zamrmlal. Okolo nás sa vytvoril kruh z ostatných "gladiátorov" a my sme zatiaľ len okolo seba krúžili, čakajúc kto začne ako prvý. Toby to už asi nevydržal a rozbehol sa ku mne. Našťastie bojujeme len naholo, bez ostrých zbraní, aj keď Porla si to všimne skôr, či neskôr a prinúti nás si ich zobrať.
"Zbrane, vy blchy!" zreval Porla. Spomeň čerta.
Pristavil som sa pri zbraniach a rozmýšľal, ktorú si zobrať. Ten pes si zobral niečo ako pazúry na ruky, ale čo ja teraz? Asi zoberiem dýku a uvidím, nechcem ho zabiť, iba zraniť, no sám nechcem zostať ako hlavný chod pre jeho miláčikov. To by Porlovi malo stačiť.
Toby sa už na mňa rozbehol, ja som sa mu ledva vyhýbal. Chlapec má rýchlosť, to sa musí uznať. Chvíľu som uhýbal jeho útokom a pozoroval jeho pohyby, aby som sa uistil, z ktorej strany by bolo najlepšie zaútočiť. Dlho to netrvalo a zistil som jeho úskoky. Obrátil som sa v rýchlosti, čím som mu odrazil útok a zabodol mu dýku do obličky. Nie hlboko, no dosť na to, aby to vyzeralo vážne. Zdravotníčky v jeho sektore by mali mu to uzdraviť, ak nie, aspoň doktor áno. Toby padol na zem. Aj keď by mohol naďalej bojovať, nechce riskovať smrť, a preto radšej sa vzdáva.
"Á, konečne, nejaká krv! Doteraz to bolo nudné...! Gratulujem, ružovka, postupuješ do ďalšieho kola!" vyškeril sa Porla. Ako som si aj myslel, toto ešte neskončí. "Ďalší na rade bude.... Hen, ty, piercing, a.... emo." Ukázal najprv na Gajeela a potom na Rogua.
"Pokiaľ si si nevšimol, tak my rozhodne nie sme nováčikovia, ani len jeden z nás." Zavrčal naňho Gajeel. Ako som si myslel, nenechá si skákať úplne po hlave.
Porla naňho pozrel opovrhavým pohľadom. "Ja rozhodujem, že kto bude zápasiť, a pokiaľ určím vás dvoch, tak budete zápasiť vy DVAJA!" skričal na Gajeela, až sa postavil zo stoličky. Gajeelom to ani nehlo, práveže ho to ešte viac naštvalo a spravil pár krokov k Porlovi. Vtedy sa znova objavili tí duchovia, ktorí donútili Gajeela zastaviť. Niektorí ich vôbec nevideli, ale mihal sa tam vzduch. Nemohli byť neviditeľní, to je nemožné.
"Tak začneš? Alebo ťa donútiť?" Porla nasadil slizký úsmev.
Gajeel sa otočil smerom k Roguovi. "Nečakaj, že ho zabijem. Takú radosť ti neurobím."
"Budeš musieť ho aspoň tak vážne zraniť, aby sa nemohol dožiť rána. Za trest, že si odvrával."
"Tse!" odpľul si Gajeel, popri tom si niečo ešte zamrmlal, čo som už nepočul. Boj sa začal s tlesknutím Porlu.
Obaja sa rozhodli vyraziť naraz, avšak má to zádrheľ - Gajeel vyzerá byť na chlapa, ktorý si to rozdá rovno s päsťami, žiadna zbraň; na druhej strane je Rogue, ktorý predstavuje v jeho tíme s blondiakom defenzívu.
"Zbrane, bzdochy!" zavrčal Porla, keď videl, že sa idú do seba pustiť holými rukami. "Dlho to trvá, kým sa konečne zraníte, a nechcem tu tráviť viac času, ako musím."
"Nemusíš tu vôbec byť," odvrkol Gajeel a odpľul si jeho smerom.
Porlu to pomaly dožieralo. "Počúvaj, ty teľa, opováž sa mi ešte niečo povedať, a nocuješ s aligátormi!"
"Pche! Stále lepšie, ako táto maškaráda!" nedal sa.
Porla vstal, vzal najbližší meč, čo mal poruke a hodil ho na Gajeela. Ten sa tomu s ľahkosťou vyhol, no to už Porla bol pri ňom so šabľou zaťatou v jeho ramene. Gajeel ani nesykol, len zobral šabľu do vlastných rúk a ohol ju. Ohol ju. Skoro ma vyvalilo. Tá šabľa bola z dosť pevnej ocele, aby ju niečo také, ako ruka, ohlo. Gajeel sa uškrnul a vzal mu tvár do dlane - oproti nemu Porla vyzeral ako nedochodča. "Chcel si niečo?" spýtal sa ho, akoby sa aj zaujímal.
"A-Ako sa opovažuješ ma dotknúť, ty špina! Okamžite ma pusti! Ihneď! Mne nemôžeš ublížiť, som majiteľ tohto kolosea a tým pádom aj teba! Ako tvoj pán ti prikaz-" Spučená hlava. Veľmi nepríjemný pohľad, ale hrial pri srdci.
"Hovoril si niečo? Asi nie, nepočuť ťa - Och, prepáč, nechal som sa uniesť!" vyškeril sa viacej a odhodil ho. Dovtedy ku nemu však prišli vojaci a spútali ho.
"Hneď teraz pôjdeš pred súd, ty špina! Za vraždu Josého Porlu!" skríkol jeden z nich.
Gajeel sa usmial: "Pekne, ale ako ma chcete donútiť? HA?!" rozbil ŽELEZNÉ okovy len tak. LEN TAK!
"Naňho!" skríkli, no to už som stál pri ňom s dýkou a koženými remeňmi s ostňami na rukách.
"Ale čo, rúžovka?" uškrnul sa.
"Ani by si neveril, ako mi teraz dobre padne ich zmlátiť." Diabolsky som sa usmial a vrhol sa na nich. Pokiaľ nepomohla dýka an ich odstránenie, postarali sa o to ostne. Gajeel ani zbrane nepotreboval, jednoducho ich lámal k zemi, ani sa nestačili nazdať a bolo po nich. Ostatní sa tiež pridali, no vojakov stále pribúdalo. Nakoniec sa ozval hlas:
"Okamžite s tým prestaňte, VŠETCI!"
Bola to Lucy, princezná Ríma.
"Princezná! Konečne ste prišli! Potláčame vzburu!" ozval sa jeden z nich, keď to utíchlo, a snažil sa ešte niekoho dokaličiť. To sa asi nepáčilo princeznej.
"Povedala som, aby ste prestali. Všetci. To platí rovnako pre všetkých. Aj pre stráž, ak to mám povedať priamo." Bola očividne veľmi nahnevaná, ale čo ju vlastne do toho? Beztak sa to roztrúsi po meste, že sme zabili Porlu a rozhodne nás bude čakať klietka s beštiami.
"Vojaci, vráťte sa naspäť do kasární." Jeden už išiel čosi namietať, ale zahriakla ho. "Nič sa dnes nestalo. Porla ma vyzval v súboji a prehral. Sme v aréne, tak to bola smrť, alebo vážne zranenie. Ak sa dopočujem, že nejaký vtáčik začal spievať o dnešnej roztržke, nemám problém ho alebo ju umlčať. Navždy. Platí to rovnako pre gladiátorov, ako pre stráž. Vy všetci ste sem nabehli, lebo sa pustili zvieratá, a nechceli ste, aby som sa zranila. Nič sa tu inak nestalo." Čože?!
Rovnako ako ja boli prekvapení všetci. Akurát Gajeel vedľa mňa to akoby očakával, a pár gladiátorov, ale inak každému ovisla sánka.
"T-To nemyslíte vážne... Sú to-"
"Nejaké námietky?" zabodla pohľadom do vojaka, ktorý sa opovážil jej oponovať.
"Áno, toto je jednoducho neprijateľné!" ozval sa nejaký veliteľ, tipujem.
"Bude to musieť byť, inak pred levy nepôjdu oni, ale vy."
"To sa nahlási cézarovi!" skúšal naďalej.
"A komu bude skôr veriť? Nižšiemu veliteľovi alebo vlastnej dcére?" usmiala sa povýšenecky. Veliteľ ostal zaskočený. "Ako som si myslela. Vojaci, do kasární, ostanú tu dvaja, ktorí odnesú Porlu aligátorom alebo čomu. Vy ostatní, treénujte naďalej, alebo si dajte deň voľna, čo chcete. Dokedy sa nenájde vhodný kandidát, ktorý prevezme arénu, na starosti to tu bude mať .... Erza Scarlet z Fairy Tailu!" S týmto sa otočila a odišla.
Ostal som neskutočne vedľa.
Ona... nás kryla.
Vzala Porlovu smrť na seba....

Čo vlastne chce? Kto je zač?
 

2 people judged this article.

Comments

1 Repes Repes | Email | 4. july 2016 at 23:26 | React

To je tak MEGA poviedka. Nemôžem sa dočkať pokračovania. :-D máš vážne obrovský talent na písanie. 8-)

2 Adís Wolf Adís Wolf | Email | 9. july 2016 at 14:26 | React

Jsem líná se přihlásit, gomenne. XD
Ale-!! Shiaaa, ta Lucy tam! Ještě že je José mrtvý, ale to: "piersing... a Emo" stálo za moc xDDD
Oh, a to jsem si myslela, že Lucy bude namyšlivka .. chrm, líbí se mi to čím dál víc x33

A k těm kresbám!! Mgg, takto a bez předlohy?! Děláš si srandu?! Upe perfektní!! &-&

3 Citruštek Citruštek | Email | Web | 11. july 2016 at 23:55 | React

Ja mám dosť. Ani si nevieš predstaviť ako si ma potešila! :-) Si prvý aktívny blog, na ktorý som prišla po dlhom čase. A vidím, že si sem popridávala kopec nových vecí, takže mi daj niekoľko dní na to, aby som sa zorientovala a rada si tvoju novú tvorbu prečítam! :-)

4 Shandris Shandris | Web | 13. july 2016 at 21:56 | React

ahoj ano zombie apokalypsa :D

5 Citruštek Citruštek | Email | Web | 16. july 2016 at 19:52 | React

No, už som si prečítala aj túto časť. Hneď je to lepšie, keď som pekne postupne išla od prvej kapitolky. :-) A páči sa mi to, veľmi. Lucy nie je taká zlá ako sa zdá, zrejme nie je dobré súdiť knihu podľa obalu. Asi je v tom niečo viac, určite má aj svoje dôvody, keď to dala na starosť Erze. Takže takže, bolo to skvelé, aj umlčanie toho otravne panovačného majiteľa, ktorý viac kecal ako konal a tak aj dopadol a Gajeel bol jeho karma. :D
Teším sa na ďalšiu kapitolu. ^^

6 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 22. july 2016 at 18:31 | React

Lucy sa mi páči, že si nenechá skákať po hlave, do toho dievča :D Super kapitola, tešíms a na ďalšiu :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement