Dangerous, 14.kapitola

29. may 2016 at 21:52 | Lucy-chan |  "Zo života" aneb nie-anime poviedky
Yo! Dlho sme sa nevideli :D ospravedlňujem sa, ale je toho na mňa viacej, som dorobila video na informu, lenže .. ako, chcela som ho tu dať, bolo z Tokya GHoul, lenže neviem tu dať to video a trochu to potrvá, kým mi to dopne :D má asi tak 200 MB, takže sa nečudujem :D wmv... kto mi kázal ho tak spracovať? prvýkrát som robila so Sony Vegas, tak to aj tak dopadlo :D namiesto mp4 som spanikárila a dala do wmv :D ale dosť kecania, nech sa páči, kapitolka po polroku :D také moje :D

14.KAPITOLA


"Ale to nie je dôkaz o tvojej bande," vysúkala som zo seba. Nebol, len o ňom. A ten mu neukážem, ani keby čo.
"Tak potom o čom?" vyzvedal.
"Ver mi, nič zvláštne. Len som chcela poslať kamarátkam tú úžasnú školu, do ktorej som nastúpila, a práve si si vybavoval účty s nejakým mladším chalanom. Jedine toto mám, ale rozhodla som sa to vymazať už predtým, než sa na mňa vyrútil tvoj gang aj s Potkanom na čele," odfrkla som si. Rýchlo som musela zahovoriť to video, lebo by som sa prepadla pod zem.
"Ukáž," prikázal.
"No tak to teda nie! Možno si mi zachránil krk, ale do môjho súkromia ťa nič! Nemáš právo mi rozkazovať, toto je môj dom!" zdvihla som varovne prst. Ja nebudem skákať, ako on píska!
"Ale ja sa ťa nepýtam, či to vymažeš, alebo nie, ty to urobíš! Či sa ti to páči alebo nie," v hlase mu bolo počuť hnev, ale bol potichu, nechcel, aby mi rodičia vtrhli do izby, že čo taký hurhaj robíme. Aspoň, že ten chlapec trochu premýšľa.
"Ja to urobím, no ty mi nebudeš stáť za chrbtom, ja som slobodná, nie otrok! Ak si si doteraz myslel, že budeš so mnou zachádzať, ako si zmyslíš, tak sa veľmi mýliš. Nie som tvoj majetok, ani tvoja priateľka, ani nič podobné! Neviem, či si zvyknutý na dievčatá, ktoré sa ti hodia pod nohy len čo na ne pozrieš, ale odo mňa to nečakaj. Na rozdiel od nich mám mozog a viem ho používať, viem sa obrániť, nepotrebujem teba! Len tak mimochodom, ak by si nebol taký idiot a nevtiahol ma do toho psieho kontajnera, čomu ty hovoríš sídlo gangu, tak by som mala pokojný život, nikto z tvojej sekty by po mne nešiel, a aj keby ma začali šikanovať, nahlásim to!" vydýchla som. Taký monológ nečakal, očividne, lebo aj keď bol stále nahnevaný, na tvári sa mu zračilo prekvapenie.
"Ale bol si obrovský idiot, namočil si ma do toho všetkého, a teraz musím pykať za niečo, čo som neurobila, a ani si to nezaslúžila. Povedz svojím kumpánom, že dôkaz je zničený, a so svojou priateľkou si sa rozišiel, lebo ti nedala. A teraz vypadni!" dodala som ticho. Nemala som ani náladu, ani chuť sa s ním naďalej doťahovať. Povedala som mu svoje, tak teraz nech prejaví aspoň kúsok svojho rozumu, ak nejaký má, a prestane ma obťažovať. Vytiahla som mobil, našla to video, vymazala, a ukázala mu tú ikonku "vymazané". Aj keď nevedel, čo to bolo, malo by to stačiť.
"Výborne. Ale ako sa chceš zbaviť tých, ktorí sú z gangu?"
"Ak vypadneš odo mňa ty, oni pôjdu tiež. Ak nie, tak jednoducho ich nahlásim za obťažovanie."
"Tak, ako si nahlásila aj mňa?" uškrnul sa.
"Vieš, nikdy nie je neskoro. Byť tebou by som sa tak nevyškierala," usmiala som sa. Stále môžem ich všetkých nahlásiť - či už za obťažovanie alebo nepovolené vniknutie na súkromný pozemok, alebo rovno za šikanu. Len tu mi treba dôkaz. S tým videom by som beztak veľmi nepochodila, ešte by mi hodili na nos nejaké špehovanie a o to nestojím. S Miou musím vymyslieť poriadny plán, lebo žiaden doteraz nebol ani len poriadne premyslený, nie to uskutočnený.
"Tak teda dobre. Nechám ťa na pokoji. Ale na oplátku ty sa nebudeš babrať do vecí, do ktorých ťa nič nie je, jasné?" Na to som sa len usmiala. Zjavne to pochopil ako súhlas. "Aspoň ma odprevaď, a povedz svojmu otcovi, že nakukovanie cez kľúčovú dierku je veľmi nápadné, hlavne, keď ešte si niečo šušká," uškrnul sa, na čo za dverami bolo počuť rýchle šuchtanie papúč. Dúfam, že nevidel nič z našej hádky.
"Tak dobre, nasleduj ma." Vybrala som sa von z izby, dole schodmi, otec na gauči leží, samozrejme, že je vidieť, že behal, ale nestarám sa. Otvorím mu dvere.
"Tak sa maj, Lívia," pozdraví mi. Určite kvôli otcovi.
"Maj sa," zakývam mu a s falošným úsmevom zavriem dvere.
"Lívinka, kto to bol?! Ty si tu vodíš chlapcov nejako často!" Skvelé...
"Narážaš snáď, že ma vidia ako nejakú štetku?!" vybuchla som. Dnešný deň je proste úžasný.
"Ja nie, to ani náhodou, len chodia za tebou len chlapci a žiadna kamarátka," snažil sa z toho vykrútiť.
"Nemôžem za to, že v tej škole je viac chlapcov než dievčat a že sa skôr prihovoria a snažia skamarátiť," Ani neviem ako a obraňujem ich. "A kamarátku mám, len musela ísť domov a číslo na mobil od nej nemám." Klamala som o tom čísle, ale čo už.
"Ou! Dobre!" silene sa usmial.
"Idem si ľahnúť, ešte ma to neprešlo," zahovorila som. Skoro som zabudla na to, že som simulovala. Teraz ani nemusím ani simulovať, naozaj sa cítim hrozne. A to by som mala byť už v poriadku, lebo mi sľúbil, že ma už nechá na pokoji.
Prečo ale mám taký pocit, že sa ešte stretnem s tým jeho gangovým bossom alebo otcom?
Nemôžem striasť zo seba ten pocit - akoby ma stále niečo pozorovalo, aj keď už nemá čo. Však?
Patrick p.o.v.
Čo to malo znamenať?!
"Kde si ty k***t?! Ukáž sa!" zareval som na celý dom.
"Pokiaľ hľadáš otca, ten je-"
"-mŕtvy, viem, ale ja sa pýtam, kde je ten poje*aný ku*evník?!"
"No, mladý pán, so mnou sa takto nerozpráva!" zvolala mama.
"Nemôžem za to, že si si zobrala taký nechutný omyl ako tamto! To bola svadba Las Vegas alias ožeriem sa na mraky a zoberiem si prvého opilca, ktorý prekročí prah izby?! A teraz mi povedz, kde je...!" zdrapil som kreslo. Nebude si mnou takto oje*ávať....
"Čo to má znamenať?! Pat-"
"Prečo zjapete na celý barák?!" ozval sa Leo.
"Skvelé, ešte ty si mi chýbal," zamrmlal som otrávene. Dnešný deň stojí za všetky prachy.
" Ale, čo sa stalo? Si celý nejaký nesrdený," vyškeril sa Leo. Hodil som po ňom zabijácky pohľad. Ešte má tú drzosť sa ozvať.
"Vieš, dnešný deň je tak na pi*u, že ak mi hneď teraz nepovieš, kde je ten sku*vený k***t, tak ti tak upravím fasádu, že ťa nik nespozná." Snažil som sa nevrieskať po nich. TO budem až na ňom.
"Mno, skús tak "školu" alebo "doučovania", tam ho určite nájdeš." Zamrmlal Leo predtým, než sa znova zabuchol v izbe.
"Tam som všade bol a predsa nikde nie je... Akoby zdrhol sa skryť niekam inam... Odišiel? Ak áno, urobil mi neskutočnú radosť. Ale stále mu chcem vraziť!" vyrazil som dvere na jeho pracovni v dome a začal sa prehrabávať v jeho veciach a papieroch, či náhodou niečo nenájdem. Nič. Absolútne nič. Žeby Stinky...?
Otočil som sa na päte a bežal ku škole. Pri vchode som narazil na pár členov z gangu.
"Čo to má, dopekla, znamenať?!" zavrčal som.
"Ále, nevieš o tom? Stinky si išiel vybaviť účty s tvojim otcom-"
"Nie je môj otec a ani nikdy nebude!"
"Pre mňa za mňa nech je tvoj škrečok, proste išiel ho zabiť." Dokončil nejaký nováčik.
"Yes! Konečne!" uškrnul som sa.
"Teba vážne zvažujem hodiť na psychiatriu, chlapče," potiahol si z cigarety Big H..
"Tento mi pije krv už roky, a beztak by som ho dnes zabil sám."
"Kvôli tej slečinke?"
"Čo? Nie, kvôli niečomu inému. Rozišiel som sa so slečinkou- nechcela mi dať, načo ju držať?"
"Nehovoril si náhodou, že nechceš mať za frajerku ku*vu?"
"No mne musí dať, to kde sme?!" prekrútil som očami.
"Ale vyzerala obstojne, škoda jej." S týmto to skončilo, našťastie. Vstúpil som do školy a počul, ako sa rozpráva ten hnusák so Stinkym.
"Ale naozaj, ona niečo mala! Prisahám! Veď ma poznáš, tebe neklamem!" prosíkal o svoj mizerný život. Chcel som sa zasmiať, nahlas a zlomyseľne. Pros naďalej, ale máš už po chlebe.
"Skôr verím tvojmu zverencovi než tebe. Ty mi vlastne už dlho piješ krv. Raz si tu požičiaš, raz tu... Ale ja tie peniaze chcem späť v reálnej podobe, nie v podobe brigádnika. Ak mi do konca týždňa nezoženieš cash, tak chlapče, daj zbohom sebe, aj svojej milenke a aj tej ďalšej, čo si ju ojazdil na D1. Chlapec môže u mňa ostať, samozrejme, pokiaľ nechce inak, ale vtedy sa musí zaviazať, že nič nepovie, inak skončí ako ty, pokiaľ mi neprinesieš love. Dohodli sme sa?" Pravdepodobne, Stinkymu už dlho pil krv, taktiež. Som za. Nechcem tu byť, aj keď nie všetci sú tak zlí. Okrem toho, že sprchu nevideli ani nepamätám, vyberajú drogy jedna radosť a zabíjajú ľudí. Inak sú celkom milí. V duchu som sa uškrnul. Konečne ten vydriduch zmizne z môjho domu!

 

1 person judged this article.

Comments

1 Noe Noe | Email | Web | 28. july 2016 at 10:55 | React

Hmmm, už to bolo dávno... tak nie som úplne v obraze, ale zato som sa pri čítaní dobre zabavila. Už mi tento príbeh v podstate chýbal a konečne som sa k tomu dostala, aj keď som ho teda uverejnený videla už dávnejšie, sorry.
Takže som zvedavá, čo sa stane s tým týpkom a či už Lívii dajú pokoj, hoci... hmm, mno, tak teším sa na pokračovanie :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement