Legends, 2.kapitola

4. march 2016 at 23:28 | Lucy-chan |  Anime poviedky
Zdá sa, že táto poviedka sa trochu ujala :D zatiaľ od 2 blogeriek názor, ale aj tak som rada :) a práve preto, nech sa páči, tu je kapitola :)

2. KAPITOLA


Nič o tom, že by ma prepustil. Nič o slobode. Naďalej budeš psom, ktorý bude slúžiť.

Nahnevalo ma to. Rozzúrilo. Ako ten 'víťaz' by som si mal sám vybrať cenu, nie?

Vtom sa za cézarom objavilo dievča, nemohlo mať viac ako 20. Blond vlasy, hnedé oči, malý nos, plné pery a dokonalé telo. Dcéra cézara, Lucy.
Neznášal som ju. Rovnaká ako ostatní privilegovaní, chlapov mala na každý prst 20, čo jasne využívala, aby sa dostávala k informáciám a brala nevinných ľudí z domovov do arén. Neviem síce, ako sa dostali ku mne, ale rozhodne to bola ona alebo nejaká ďalšia slúžka alebo sluha, ktorí radi bonzujú ľudí za peniaze.

"Vyberám si gladiátorstvo!" Ani za svet nebudem cézarovým psom. Ani jej. To radšej zomriem v aréne, ale nebudem vystavovať svoj život za ľudí, ktorí by si zaslúžili zomrieť.
Cézar sa zachmúril, ale prikývol. "Dobre teda. Dnešné hry sa končia. Chcem ťa ale vidieť ako eso v ďalších hrách o týždeň, Salamander." S týmto vstal a s dcérou a gardou odišiel. Ľudia sa pomaly začali vytrácať z arény.

Počul som kroky. Otočil som sa a zbadal toho čierneho obra. "Dobrá práca, zelenáč. Len mohol si si vybrať lepšie, stráž. Mal by si prístup k dcérke cézara, ktorú by si si obkrútil okolo prsta a raz by si mohol ty zasadnúť na trón." Začal ťahať mŕtve zvieratá preč.
"Vybral som si to, čo sa mi zdalo najlepšie pre mňa. Cézarovým psom to rozhodne nebolo." Prekrížil som ruky.
Obor sa uškrnul. "Páči sa mi tvoje zmýšľanie. Nedáš sa teda prehovoriť ani jej vzhľadom?"
"To by som musel byť už úplne zúfalý, aby som pristal na tú druhú možnosť a dostal sa k tej zmiji."
"Ale čo, nemáme radi slečinku?"
"Neznášame," šepol som. Na to sa rozrehotal na plné kolo.
"Vidno, že nie sme jediní, ktorí neznášajú tú ženskú. Aj keď je vraj najlepšia kamarátka krpca."
"Krpca?"
"Ešte si ju nestretol? Veď chodí rozdávať jedlo a ošetrovať rany. Levy."
Docvaklo. "Prečo ju voláš krpec."
"Lebo je krpatá, duh." Vrátil sa naspäť k práci.
"Takto sa k žene nespráva." Uškrnul som sa aj ja.
"Hovorí ten, ktorý by chcel zabiť cézarovú princezničku."
"Pravda."
"Nasleduj ma, plameniak, keď si sa už stal tým gladiátorom." Zvolal, keď nabral obe zvery na plecia a vyrazil s nimi von z arény. Čudoval som sa, či s ním niekde nespadne pod váhou ich tiel, predsa len mali obe okolo tony minimálne, ale obor si vykračoval, akoby sa nič nedialo. Vošli sme bránou, ktorou som prišiel pred zápasom a zabočili sme. Zvery zhodil do diery s vodou a hádam aj krokodílmi, potom ju zatvoril padacími dverami.

"Krpec! Ďalší na rade na teba čaká!" zabúchal na dvere. Tie sa otvorili a v nich stála malá dievčina s modrými strapatými vlasmi a veľmi nahnevaným pohľadom.
"Ešte raz mi povieš krpec a v noci ťa zadusím vankúšom!" hodila po ňom niečo, čo vyzeralo ako rydlo(také pero, s ktorým sa písalo/rylo na tabuľky).
"Vymysli niečo originálnejšie, toto si mi povedala už aspoň desaťkrát, a ešte stále nič." Uškrnul sa. Levy si ho už nevšímala, zamerala sa na mňa.
"Gajeel, prestaň, nemám náladu na tvoje somariny, nevidíš, že na mňa čaká ďalší zranený?" začala si ma obzerať. Necítil som počas boja nič také, že by ma zasiahlo. "Vyhladovaný, ale stále silný, otvorené rany po kopiji, škrabance od leva a hánky poranené od tvrdého zásahu. S čím všetkým si bojoval?" ostala prekvapená, zatiaľ čo sa dotýkala všetkých rán, ktoré spomínala.
"Ehm... dvaja gladiátori a býk... a lev?" Nebol som si istý tým posledným, čo to bolo, ale spomenuli to aj predtým, tak skúšam.
"A ty si to prežil? A s iba toľkými zraneniami?" udivene na mňa civela.
"...Hej?" neisto som prikývol.
Ešte chvíľu na mňa pozerala ako na zjavenie, ale potom sa otočila a vošla do izby. "Poď ďalej! Rýchlo!" Neváhal som a vošiel. Všade boli porozhadzované tabuľky, zvitky a veci, ktoré sa zdali byť nástrojmi na písanie. "Ľahni!" prikázala.
Otočila sa a zobrala pár vecí, medzi nimi obväzy a šicie nástroje, nejaké mastičky a oleje. "Gajeel, choď po Miru a Wendy, jednoducho neverím, že odtiaľ vyviazol iba s týmto. Musí mať nejaké vnútorné zranenia, inak nie je človek."
"Alebo len rozmýšľa, na rozdiel od ostatných, ktorý tam začnú buď utekať alebo bezhlavo sa rútia do boja." Zamumlal obor - Gajeel.
"Nerečni a choď! Nemám čas, čo ak má zlomené rebrá alebo nebodaj prasknutú kosť, ktorú nie je vidieť?" zdesila sa. To som naozaj nemusel vedieť.
"Dobre, nepanikár, lebo pokazíš aj nepokaziteľné."
"Bež!" Chúďa dievča. Teraz tu pobehuje, hľadá po všetkých zvitkoch všetko možné, obzerá si rany a aj celé telo, aby niečo neprehliadla. Ak ona lieči ľudí, tak to ma Mavis chráň, lebo toto nedopadne dobre.

O pár minút sa otvorili dvere a v nich stál Gajeel s bielovláskou s božským telom (prečo všetky ženy tu vyzerajú dobre?) a vedľa nej malé dievča, nemohla mať ani 15. Čo tu ony dve idú stvárať?
"No konečne! Mira, čo mám robiť?!"
"Ale, ale, koho to tu máme?" usmiala sa biela.
"Salamander, toto je Satan. A toto Wendy." Ukázal najprv na bielu, potom na dievča. Satan?
"MiraJane Strauss, ale môžeš ma volať Mira. Ukáž, pozriem sa ti na rany." Vykročila vpred.
"Gajeel, už som ti miliónkrát povedala, aby si neprezýval ľudí. Majú mená, tak sa ich nauč používať!" Malá, ale ostrá Levy.
"Ticho, krpec, pacient potrebuje pokoj, či ako to hovoríš." Uškrnul sa.
"Mira! Povedz mu dačo!"
"Dačo." Odpovedala Mira, zatiaľ čo si obzerala rany spolu s Wendy. Levy zúrila.
"D-Dobrý deň, som Wendy a b-budem vás o-ošetrovať!" vypľula zo seba Wendy a poklonila sa. Až som sa zľakol, akou rýchlosťou to povedala a s akou silou so sebou rezla dopredu. Keby tam bol stôl, tak buď má otras mozgu alebo ten stôl je napoly.
"A-Ahoj." Dostal som zo seba. "Som Natsu Dragneel."
"Slávny bojovník, čo? Teš sa, na ďalší súboj si na teba pripravia niečo špeciálne. Taký kúsok, aký si dnes predviedol, sa len tak nevidí a cézar neznáša konkurenciu, čo sa týka jeho obľúbencov. Dostaneš aspoň 4 dobrých gladiátorov a 4 zvieratá k tomu. Neprežiješ." Zhodnotil Gajeel, opretý o dvere.
"Potešil si." Zamumlal som.
"Gajeel, nestraš Natsua. Ledva dnes sa dostal z pazúrov tých ohavných šeliem! Potrebuje pokoj," uzemnila ho Levy.
"Nemôžeš povedať, že to tak nebude. Videla si tvár cézara, keď odmietol byť jeho strážou?"
"Nie, nebola som tam."
"Jáj, zabudol som. Ty si bola zabarikádovaná medzi knihami a inými vecičkami. Ani nos von nevystrčíš."
"Snažím sa nájsť spôsob, ako tieto "hry" ukončiť! Ale slovami, nie päsťami!" zazrela naňho, keď si pukol prsty.
"Tak to sa ešte nasnažíš, krpec. Tu rozhoduje iba sila, nie rozum. Už som ti to raz hovoril, predsa."
"Stále je nádej, že sa ľudia uvedomia a-"
"Počuješ sa, krpec? Ľudia sa uvedomia? Kedy? Už si konečne dostaň do hlavy, že títo sa nikdy, nikdy, nepoučia a stále budú chcieť krvipreliatie. Či už vo vojne, alebo v aréne, len zo zábavy. Mala by si to vedieť azda najlepšie zo všetkých, nemám pravdu?" otočil sa na päte a odišiel Levy vzdychla.
"Vieš, že má pravdu?" ozvala sa Mira, ktorá teraz mi zaväzovala ranu na boku, ktorú som ani nevedel, že mám.
"Viem, ale stále dúfam, že niečo nájdem. Aspoň malinké pravidlo, ktoré by to zakázalo alebo obmedzilo. Lebo toto je katastrofa." Vrátila sa Levy naspäť ku svojim zvitkom.
"Levy, určite to nájdete! Ja v to verím!" ozvala sa Wendy, ktorá asistovala Mire. Levy sa na to usmiala.
Dvere sa znova otvorili a v nich stál ten blondiak spolu s brunetom. "Pozrime sa, požehnaný medzi ženami!" uškrnul sa vo dverách blondiak.
"Sting, mazaj naspäť do svojej izby, ešte nie si v poriadku!" ozval sa nahnevaný hlas ženy.
"Som v poriadku, žena! Nevidíš?" ukázal na seba. Za ním sa objavila bielovlasá žena, nahnevaná a s nožíkom v ruke.
"Pôjdeš pekne-krásne naspäť do postele, lebo si zranený, inak za seba neručím!"
"A to ma chceš akože s tým špáradlom prinútiť, hej?" zdvihol pochybovačne obočie. Brunet sa tomu všetkému iba prizeral.
"Áno!" teda odvaha ju neopúšťala, aj keď ten chlap bol od nej aspoň o hlavu a pol vyšší.
"Nemáš byť náhodou v úplne inej budove, Sting?" opýtala sa Levy s nepokojným výrazom v tvári.
"Mám, ale chcem sa pozrie, ako dopadol ten, ktorý ma porazil. Ako to, že si ma nezabil?" zabodol do mňa oči.
"Jednoducho, nechcem byť vrah." Vystrel som sa, načo Wendy začala panikáriť, aby som to nerobil, lebo potrhám stehy.
"Ale prečo si zabil tie zvery a nie mňa? Mal by si vyššie uznanie." Neprestával.
"Pri zvieratách je to buď-alebo, pri ľuďoch nie."
"Prečo si to myslíš?"
"Lebo zvieratá nerozmýšľajú, čo robia, konajú inštinktívne, ale ľudia majú rozum a mali by si uvedomiť, čo ešte áno a čo už nie."
"Zaujímavé... Si prvý, ktorý porazil nás oboch a ešte k tomu si dal aj zvieratá?"
"Vy dvaja pracujete spolu a ak on ide ako ochrana a ty čisto ako útok, skončíš tak, ako dnes. Neviem, či ste na mňa išli zľahka alebo len ste takí nemotorní, že som vás dal dole, ale rozhodne by som to zmenil. Iba menšia rada do budúcna." Ľahol som znova na posteľ.
"Si tu prvý deň-"
"Týždeň. Som tu týždeň. A tá rada sa ti zíde, ver mi," Opravil som ho.
"Týždeň...Počkať, ale dávali ti jesť, myslím, nevyzeráš na to, že by si veľmi hladoval. Patril si medzi tých šťastlivcov, ktorým sa niečo ušlo. V ktorom sektore si bol?"
"V štvrtom. Prečo?"
"Tak počkať... Dostať si najesť a bol si v štvrtom sektore? Nemáš tu niekoho známeho?"
"Sting, naozaj prestaň, je po bitke, a musí sa čo najrýchlejšie uzdraviť, inak zomrie na ďalší týždeň. Poď už!" súrila ho bielovláska.
"Chcem iba vedieť o ňom niečo. Už s ním predsa nebudem bojovať v aréne, dajú mu niekoho silnejšieho." Ukľudňoval ju Sting.
"Aj tak, poď! Ty tiež musíš oddychovať, tie rany sa ti samé nezahoja!" ťahala ho za ruku preč z izby.
"Prestaň, veď sa iba rozprávam, nič viac! To ma azda nezabije." Bielovláska vzdychla.
"Neviem, ale ten známy ma určite oznámil úradom, inak si neviem vysvetliť to, že som v aréne."
"Nemusí ťa nikto bonznúť, bežne sa to stáva, že losujú zo všetkých mien mužov, ktorí sú v krajine a je jedno, kto si bol. Samozrejme, nevzťahuje sa to na privilegovanú vrstvu." Ozvala sa po dlhej dobe Mira.
"Veď samozrejme, naša svätá privilegovaná vrstva, pupky sa im dobre, že nevykotia z tela... V živote som nevidel, aby jeden z nich robil aspoň s lopatou! Ešte nám berú to, čo sme sami z vlastnej sily zarobili! Tse!" odpľul si Sting. Bielovláska ho chlácholila.
"Už pôjdeme, dobre? Musíš si odpočinúť, lebo inak zabiješ prvého strážmajstra, ktorého uvidíš." Ťahala ho za ruku.
"Yukino, Sting, Rogue, pohnite si, už vás asi hľadajú, kde ste sa zatúlali. Viete, aký to bude problém, keď vás tu nájdu?" súrila ich Wendy.
"Vy ma asi nemáte radi, každý jeden z vás ma vyháňa..." zamumlal blondiak. "Rád som vás teda znova videl, a čo sa teba týka, ružovka, ten súboj si zopakujeme. A som Sting."
"Natsu. Nabudúce ani nevstaneš!" uškrnul som sa.
"Pche! To by som chcel vidieť!" cúval z dverí.
"To uvidíš!" zvolal som za ním. Ani sa nezdá, ale všetci gladiátori sú vlastne rovnakí - nenávidíme privilegovaných. Pokiaľ nie sú také slabé mysle, čo sa nechajú obalamutiť peniazmi a vymyslenou mocou.

"Teraz si pospite, dúfam, že zajtra hneď nezačnú s tréningom." Zaželala mi Wendy a odišla spolu s Mirou a Levy. Po chvíli prišiel Gajeel.
"Fajn ružovka-"
"-Natsu-"
"Pre mňa za mňa aj Jupiter, je mi to fuk, chcel som jednu vec - Zajtra nastupuješ na tréning - boje, posilňovačky a podobne. Organizátor ťa má asi v zuboch, lebo čo som prepočul, tak má na teba prichystaného v nedeľu jedného cézarových miláčikov, myslím, že to bude Dreyar, ale nie som si celkom istý."
"Vďaka, hneď sa cítim lepšie.... To je ten, ktorý ešte ani raz neprehral?"
"To neprehrali ani tie dvojčatá, až doteraz. Gihihi~" zasmial sa im.
"Nejaké rady, komu sa vyhýbať alebo podobne?" skúsil som ešte toto z neho vytiahnúť, aby som sa ušetril zbytočných nedorozumení.
"Pfu, to je už na tebe, ružovka, kto ti bude vyhovovať. Ja ti do toho kecať nebudem. Len asi ... Drž sa ďalej od sekcie Raven Tail, smrdí to tam. A ja už mám čo hovoriť. Zajtra! Pretrhnem ťa napoly!"
"Ha! To isto! Ani sa ma nedotkneš!" vrátil som mu to, ale on už bol von.
O pár minút vošla dnu Levy z večere, keďže som bol stále v jej izbe.
"Natsu, nemal by si byť v inej miestnosti?"
"To neviem, ako ma tu obviazali, takto som mal ostať ležať."
"Aha! NO, prepáč, nájdem si inú izbu, alebo aspoň posteľ. Myslela som si, že ťa Mira odniesla do ošetrovne."
"Ale veď môžem ísť do ošetrovne, mne nerobí problém-"
"Lež! Zajtra som počula, že máš prvý tréning a nechcem, aby si tam zle skončil, lebo si sa nevyspal. Úprimne, tie postele, čo sú v ošetrovni, sú otrasné. Chceli sme ich vymeniť, ale neostali nám peniaze."
"Ako to myslíš? Veď zo zápasov musíte veľa zarobiť." Nechápal som. Čo tie peniaze naspäť vracajú privilegovaným alebo cézarovi?
"Ono sa to rozdeľuje podľa toho, kto má tu akú funkciu. Teraz za nás najviac bojuje iba Gray a Erza, čo je jedna z mála žien, ktoré skôr išli bojovať do arény než sa nechať potupiť privilegovaným. Okrem nich je tu ešte Elfman, Macao, Gildart, a niekedy bol aj Gajeel. Spolu tvoríme sekciu Fairy Tail." Vysvetlila Levy.
"Samozrejme, máme aj viac členov, ale tí nechodia bojovať. Mira a ja sme ošetrovateľky, Cana je kuchárka a priživuje sa veštením z kariet, čo sa jej ku podivu darí, potom je tu Jellal, ktorý je teraz na samotke, keďže počas jeho posledného súboja sa neudržal a veľmi zranil tých, ktorí proti nemu bojovali. Lisanna, Mirina a Elfmanova sestra pomáha Mire a Cane, kedy kto potrebuje. Juvia chodí čistiť zvieratám klietky a aj krokodílom, niekedy s ňou ide Gray. Gajeel je napoly gladiátor a napoly ...odpratávač? Mŕtve telá hádže krokodílom. A na našom čele je Makarov, ktorý za nás zodpovedá, čo sa týka vecí v Rade a podobne."
"Vďaka za vysvetlenie. Len ešte jedno - prečo nie som v inej sekcii, ale v tejto? Nie, že by sa mi tu nepáčilo, len ako to funguje."
"No... Nijako zvláštne, v sekciách majú každý týždeň službu iní odpratávači a tento týždeň to bol Gajeel, tak ťa zobral k nám." Pokrčila plecami. Vybrala sa smerom k zvitkom a začala ich prehľadávať.
"Nejdeš spať? Je už dosť neskoro." Poznamenal som.
"Ešte nie, ja ten spánok veľmi nepotrebujem, dospím ráno. Ty si zato oddýchni, zajtra ťa čaká tvrdý deň!" Prikývol som a zaspal na jej posteli.
 

2 people judged this article.

Comments

1 nami-a-yuki nami-a-yuki | Web | 4. march 2016 at 23:50 | React

Nami: Yosh! Mala som šťastie. Pozriem sa na tvoj blog a hneď je tu druha kapitola.
A vedela som, že tam bude Lucy, ale Lucy a zlá? To sa mi nezdá, ale čo už, nechám sa prekvapiť.
Teším sa na ďalšiu kapitolu

2 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 5. march 2016 at 11:58 | React

páči sa mi ako si členov Fairy Tail zakonponovala pekne do tohoto príbehu. Som zvedavá čo s tou Lucy a veľmi som zvedavá čo bude ďalej s Natsuom, teším sa na pokračovanie :-)

3 adís. adís. | Email | Web | 6. march 2016 at 17:41 | React

LUCY!!!!
JÁ SA ZABIJEM!!
Promin za slovenštinu, ale..
HAAAAAAAAAAAA!!
Ty si úpe skvělá! Sting x Yukino!!
A ta Wnedy! xDD Já jsem myslela, že mě trefí, když se tak prudce uklonila.. a jak si to napsala! :DDDD To bylo mocné!! :D :3
Moc se mi to líbí!! Děkuji, že si napsala další část, protože toto je snad nejlepší ff na FT!! :3
Těším se na další! :3

4 Akira-san Akira-san | 29. may 2016 at 18:02 | React

Jé to je riadne super. Teším sa na ďalší diel. Konečne som si našla nejaký ten čas na pobehanie SB-čiek :-D

5 Citruštek Citruštek | Email | Web | 13. july 2016 at 18:55 | React

Boj bol super, super to bolo opísané, jednoducho paráda. :-)
A po tom boji mal zrejme šťastie, že sa dostal k takým ľuďom, ktorí mu dosť pomohli, nie len s ošetrením, ale aj info o tom, čo s ním bude ďalej.
A bola som najprv prekvapená, že nechcem robiť strážcu, ale zas keď povedal, že nebude cézarovi robiť psa, tak som pochopila a trklo mi, že veď má svoju hrdosť. :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement