Cantarella, 1. kapitola, 7.časť

20. december 2015 at 20:47 | Lucy-chan |  Preklady
No... asi by som to mala vysvetliť, že?... Neaktivita bola hlavne kvôli škole ale aj mojej úžasnej lenivosti, kedy som si radšej pozrela FullMetal Alchemist Brotherhood, než prepisovala poviedky, že? :D ale aj tak, dúfam, že nie ste veľminahnevaní, a chcela by som sa opýtať, či vám bude vadiť, že na ďalšiu časť DragonHunters mangy bude len okolo 10 strán, som chcela znova 20 strán, ale .... škola... lenivosť... tu vonku... tu na výletík... tu tam... tu hentam...a stále väzím na 9-tej strane! :D len ako no, toto hlavne, chcem vám to dať ako náhradu, že som tu svojím povestným mesiacom nič nedala. Vidím tu svoje príspevky aj z júna! Dobre, nebudem sa tu už tak vykecávať, som rada za každú osôbku, ktorá tu zablúdi :)

1. KAPITOLA, 7. časť



"Hej, Natsu!" piskľavý hlas ho zozadu privíta. Otočil sa a videl Lisannu, ako mu kýva zatiaľ čo k nemu uteká. Keď k nemu prišla, pobozkala ho na líce, "Ďakujem za včerajšiu noc, áno? Ľúbim ťa."
Natsu sa horko usmeje než sa od nej odvráti, "To je v poriadku." Lisanna si všimne túto zmenu a chytí ho za rukáv a otočí k nej. Pozrie sa naňho utrápeným/spýtavým pohľadom. "Čo ti je?"
Lisanna nervózne sa pustí jeho rukáva a odpovie: "O, nič. Len si mi prišiel taký... trochu mimo." Nervózne sa zasmiala. "Možno som to ja." Pozeral na ňu, potom prikývol a odišiel.
Počas celých tých troch dňoch nemyslel na nič iné než Lucy, Lucy a Lucy. Nemôže ju dostať z hlavy, dokonca ani myslieť na niečo iné. Keš si to zoberie, jediný vie, že to čo k nej ci´íti, je zlé.
Ako môže 26- ročný muž cítiť niečo také k 18- ročnému dievčaťu? Keby to boli iní ľudia, rovesnívi, možno 2-3 roky mladší, bolo by to v poriadku. Ale 8- ročný rozdiel?! To je absurdné.
Keby sa o tom dozvedeli kráľovské rodiny, zničili by Lucy, neostalo by z nej nič. Jeho vlastný otec by ho zabil, aj keď tým nie si veľmi idtý, jeho rodičia zvyčajne pochopia.
Nenávidel fakt, že musel na niekoho použiť Cantarellu. Cítil sa slabý a neschopný, že musel sa spoľahnúť na nejaký nápoj, aby sa mu splnil sen. "Lucy..." mumlal. Nevie, čo teraz to dievča robí; ani nevie, či je stále v Magnolii Čo ak odišla späť do rodnej krajiny kvôli tomu incidentu pred 3 dňami?
Nahlas vzdychne; nechce na to ani pomyslieť. Možno by mal navštíviť Grayov palác? Už to bolo dávno, čo tam bol, taktiež je to dobrá zámienka, aby mohol vidieť Lucy a pozrieť sa, čo robí.
Natsu vošiel do stajní a popýtal si koňa. Stretol Jellala, kráľovského mága odchádzať a kývol smerom k nemu. Jellal sa spýtal" Ideš niekam, Natsu?" Natsu znova prikývol a nasadol na svojho modrého koňa. "Tak buď opatrný," povie a zmizne.
Natsu potiahol uzdu a kôň sa pohol smerom na sever a o asi 3 hodiny došiel ku Grayovmu palácu. "Konečne..." zišiel z koňa. "Vďaka Happy, dám ti aj Charle extra trávu keď dorazíme naspäť domov."
Podišiel k dvom veľkým skleneným dverám a otvoril ich. Dvere zavŕzgali a vstúpil na ľadovú podlahu. Poobzeral sa okolo seba, niečo tu nehrá, palác je príliš tichý, žiadne známky života. Kde sa všetci podeli?
Počul slabulinký hlások z druhého poschodia a pozrel tam. "Kto je tam...?" Hlas sa triasol, znašne strachom. "O-Odpovedz!"
Natsu sa usmial a začal kráčať na druhé poschodie, neodpovedajúc. Lucy stála na vrchole schodiska, zazerajúc na temnú postavu, ktorá sa opovážila vstúpiť do Juviinho paláca. Natsu obišiel Lucy, využívajúc tmavého prostredia, než nečakane objíme Lucy zozadu, "Hej," obtrel sa o záhyb jej krku. "Chýbal som ti?"
Lucy zvýskla ale hneď na to vzdychla keď zacítila jeho jazyk na krku. "N-Natsu..." vzdychala. Sľúbila si, že ho už nikdy neuvidí, ale je tu. "P-Prečo.. si tu...?"
Natsu prestal a pozrel na ňu. "No tak, chcel som vidieť svoju čudáčku, alebo?" zasmial sa. Lucy ho však chcela kopnúť, resp. kopať, ale nejako jej energia odišla kvôli Natsuovi a jeho malej 'aktivite'. "Kde sú ostatní?" opýtal sa než jej urobil na krku červenú značku.
Lucy vzdychne a oblapí Nastuove ruky, čo ju objali. "S-Sú preč... Na n-nejakej p-párty-Ah!" vyhŕkne a cíti, ako jeho ruky jemne masírujú jej prsia. "Natsu... Prestaň...Prosím..."
Natsu ostane ticho a pokračuje v tom, čo robí. "Prečo tak odporuješ, čudáčka? Vie, že len sama seba mučíš, keď ma odmietaš..." pobozká jej líce jemne, milujúco a zrazu prestane robiť svoju aktivitu a jednoducho Lucy objíme.
Lucy sa snaží znova kontrolovan dýchať, vydýchnuc, že prestal. "Natsu... Vieš, že to nemôžeme robiť...Hlavne nie vtedy, keď si to pred všetkými vyhlásil a čo si mi povedal o svojej pomste..." skloní hlavu. "Nechcem, aby si sa dostal do problémov, Natsu..."
'Ja... Tiež ťa ľúbim.... Igneel... Nechcem, aby ti niekto ublížil kvôli mne... Preto-'
Zrazu Grandeenin hlas mu zazvonil v ušiach. Natsu pozrie na skľúčenú blondínu pred sebou, 'Mama mala taký istý dôvod... Divím sa, či je to osud...' Tuhšie ju objíme, čo ju prekvapilo. "Viem, že mi nechceš ublížiť, ale Lucy, ja-"
BUCH!
"SME DOMA, LUCY!"
Obaja rýchlo obrátili hlavami smerom k dverám. Ul, Gray, Ultear, Juvia a Ulin manžel práve prechádzali dvoma veľkými sklenenými dverami. "Lucy?" Hlas staršej ženy sa ozýval palácom. "Sakra! Prečo je tu taká tma?!"
"Matka, Juvia si myslí, že sestra Ultear by mohla rozsvietiť palác s jej kištáľovými guľami." Navrhla Juvia. Ul pozrela na Ultear so širokým úsmevom, načo Ultear na ňu zazrela (neviem doslova do slovenčiny preložiť sweatdropped, lebo nemáme také slovo, ale proste sa im zjaví pri hlave kvapka). Ultear zdvihla pravú ruku a pár gulí sa rozsvietilo a preletelo na svoje miesta.
Natsu uvedomujúc si nebezpečenstvo rýchlo vlepí Lucy letmú pusu a vybehne von oknom. Lucy stále spracúvala celú situáciu a tak tam stála dokiaľ Ultear nerozsvietila celý palác.
"Á, tu si, Lucy!" Ul pribehla k primrznutej blondíne. "Cítiš sa už lepšie? A čo brucho? Je mi to ľúto, že sme ani jeden z nás nemohli ostať, priala by som si, aby si s nami išla..." Keď ani po chvíli nedostala odpoveď, potriasla ňou. "Lucy?"
Pomaly zdvihla hlavu a Ul hlasno zhíkla, chytila jej líca, "Lucy! Čo sa ti stalo?!Prečo si taká červená?!"
Chvíľu ostala ticho, potom odpovedala, "Tetuška..."
"Myslím, že som sa zaľúbila..."
Červené steny, červený koberec, vázy po pravej ruke na chodbe; Natsu premýšľal pomaly... Pamätal sa, čo sa stalo v sídle Fullbusterovcov; Takmer vyznal lásku 18-ročnej blondíne.
Vzdychol a chytil sa za čelo, hneď ako prišiel do zámku, začala ho Lisanna bombardovať otázkami, ako kde si bol, kam si išiel, prečo jej to nepovedal, s kým bol, atď. Niekedy sa Natsu držal na uzde, aby na ňu nevykríkol.
Chápal, že sa oňho bojí, ako každá iná snúbenica o svojho budúceho manžela, ale pripadal si pri nej ako malé dieťa, o ktoré sa treba starať, a niekedy neovláda svoj temperament.
Znova presunul myšlienky na blondínu, ako vonia a aký má jemný hlas. Ako jemný vánok na zelenej lúke, ktorý ho upokojí, nech sa deje, čo chce. Usmeje sa a ďalej na ňu myslí.
Ale keď tak nad tým premýšľa, oľutoval svoje rozhodnutie splatiť dlh rodičov. Aj keď ho ubezpečovali, že je to v poriadku, ak ho nesplatí, ale Natsu byť tvrdohlavým chlapom, trval na svojom.

'Dúfam, že som si vybral správne..' pomyslel si, len čo si na ňu spomenul. Pomaly sa mu vyobrazuje, pred ním, červenajúca tvár, zvíjajúca sa v hlade a túžbe, nech s ňou robí, čo robí, v hlave.

 

2 people judged this article.

Comments

1 nami-a-yuki nami-a-yuki | 1. january 2016 at 19:54 | React

Nami: Super, teším sa na ďalšiu časť :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement