Ice Flower, 7.kapitola

13. november 2015 at 21:17 | Lucy-chan |  "Zo života" aneb nie-anime poviedky
Ahojte, áno, viem, trvalo to trochu dlhšie, ale bola som tak unavená, ale keby len to, na víkendy nám dávajú neskutočne veľa toho, ale našťastie, väčšiny prezentácii v tomto polroku som sa už zbavila, takže iba ak sa budem učiť na testy. Takže možno, ale len možno, tu bude pribúdať viacej článkov :D Ale to zas závisí od mojej vôle, keďže mne sa nechce prepisovať tie príbehy do počítača :D V zošite mám napr. Cold Heart (NaruxMai, Ghost Hunt) mám už asi 11. kapitolu, ale žeby som zdvihla svoju prdel, dostala ju ku nb,ktorý mi sem-tam(dosť často) vyfúkne brat, tak to nie! :D ale mne sa lepšie píše na papier, preto to nepíšem rovno v nb alebo počítači. Proste myšlienka príde, rýchlo ju dám na papier a koniec, idem si po svojom :D No, a taktiež len možno budete mať ďalší diel Dragon Hunters na Vianoce, ale to uvidím, ako to zvládnem :D :) Užite si ďalší diel poviedky :)

7.KAPITOLA



"Áno, je to pravda," ozvalo sa zo zadného radu. John.
"Vojak Warloss?"
"Je to pravda a vieme, kto to je. Práve teraz sa tu nenachádza, pretože je u prezidenta. Istí vojaci ho pristihli pri čine. Je ním Sorano Heat."
"Počúvaj, nie je to náhodou tak, že sa snažíš obrániť Strassfordovú, pri jej výstupe v jedálni?" ozval sa jeden z predného radu.
"Nie, nie je to tak. Mali sme podozrenie na pár ľudí, tak sme ich preverovali a sledovali v rámci projektu Melt, kam som bol zaradený. A nie je to len Sorano, patria tam aj iní ľudia, nie však z našej jednotky."
Každý zízal na Johna a ja so nebola výnimkou. To zábavné chlapča bolo celý čas špiónom?!
"A vojačka Strassfordová nemá s našim projektom nič spoločné. Zdá sa, že si len vie dobre všímať ľudí okolo seba," dopovedal pozerajúc na mňa a všetka mnou nenávidená pozornosť sa práve presunula na mňa. Ďakujem, John!
"Vojačka Strassfordová, neprestávate ma prekvapovať," ozval sa veliteľ. "Vy, vojak Warloss taktiež. Ďakujem v mene celého výboru za pomoc pri dolapení zradcov. Vy a váš projekt Melt - porozprávate nám o ňom neskôr, až keď vyprášime Mist!" usmial sa popod fúzy.
"Vojaci! Tentokrát budete bojovať trochu inak. Defenzíva, vstúpte!" Zahrmeli dvere a dnu vstúpila menovaná Defenzíva. Ku každému z nás pristúpil jeden z nich. Pri mne stálo nejaké dievča, kvôli helme som jej nevidela poriadne do tváre. "Tento boj bude poriadne ťažký, vďaka ziskaným informáciám pre Mist. Vedia naše slabiny, no my ich musíme zakryť! Preto teraz Defenzíva a Ofenzíva budú pracovať spolu. Tentoraz máme krízovú situáciu, musíme si to vyskúšať rovno naostro, ale myslím si, že ako profesionáli by ste s tým nemali mať problém," dokončil svoj príhovor. Dvere Bunkru sa otvorili a na bojisku náš už čakali "Misťania".
"Ale, ale, ešte si asi nedostal poriadny výprask, čo?" ozval sa generál nášho vojska.
"Myslel si tú rozcvičku? Kdeže, dnes je to naostro. Minule to bolo len také.. na zahriatie."
"Na zahriatie? Hm... To by ma zaujímalo, akú veľkú máš armádu, keď si prišiel o toľkých vojakov počas tých "rozcvičiek"."
"To ťa nemusí zaujímať, beztak sa zbytočne búrite. Len sa s vami zahrávame predtým, než naozaj udrieme."
"Ak by si sa len zahrával, tak to ukončíš už dávno."
"Chcem ti dať falošnú nádej a až potom ju zmariť. A dnes je ten deň! Pád Ice-u! Prišiel finálny boj, Spiky! Vyber najlepšieho bojovníka, ja vyberiem svojho, a rozhodnú!" podal návrh Smoks. Spomedzi nich vystúpil chlap ako hora, svalnatý dobre, že nie aj na prstoch.
"Mám vybrané, ty?" uškrnul sa. Dobre vedel , že my nemáme silných, skôr rýchlych vojakov.
"Ale isteže. Strassfordová!" ozvalo sa moje meno. Vystúpila som dopredu a podišla k Spikymu. "Toto je náš výber," zablyslo sa mu v očiach. Smoks sa snažil zatajiť výraz, ktorý hovoril o jeho strachu zo mňa, ale nedarilo sa mu to.
"V boji sa nesmú používať žiadne zbrane!" Myslel si, že len on určuje pravidlá.
"Tak to by sme tu boli dozajtra! Povoľ aspoň 1 zbraň, inak mi bude jedno, či je to fér alebo nie, použijem inú taktiku!"
Dobre vedel, že oproti tomu obrovi sa silovo nemôžem postaviť. No mne je to akurát tak jedno. Zbraň alebo nie, silný či slabý, je to nepriateľ. Mám svoje triky.
Zložila som zbrane, všetky okrem skrytého nožíka, malého, len pre prípad zrady, čo určite bude ak Mist prehrá súboj. Podišla som k tej hore svalov a on sa rozosmial na celé kolo. Ešte však nevie, že sa smeje naposledy.
"Celý čas som si myslel, že blufujete, ale toto? Asi chcete naozaj prehrať...! Fajn, máte minútu na prípravu."
Obor sa vzdialil k svojmu tímu, ja som vrátila ku Spikymu a Horymu.
"Lisa, to nemôžeš vyhrať! Síce si ich minule vystrašila, ale teraz je to inak! Nechcem ťa podceňovať, ale si predsa len žena a rozhodne nie taká silná," strachoval sa Hory.
"Pane, to nie je pre mňa problém. Či je malý, veľký alebo aký, boli sme vycvičení na boj proti HOCIKOMU. Nezáleží, kto to je. Navyše, nie je taký silný," odpovedala som im pozerajúc na súpera. Bol síce svalnatý, ale neboli to naozajstné svaly, len nejaké steroidy, aby bolo vidno, že ich má, skutočnú silu nemal. Nebol zvyknutý na toľko málo brnenia, je pomalý a neohybný. Môže byť neviem ako silný, ale ak je ťarbavý, je mu to nanič. "Dajte mi maximálne 10 minút a bude ležať na zemi nehybne."
"Strassfordová, preceňuješ sa," pozrel na mňa ostro Spiky.
"Ja len mám plán... A ten vyjde," Bolo to moje posledné slovo, než zaznel výstrel signalizujúci začiatok zápasu.
Podišli sme k sebe. A boj sa môže začať!
Hneď začal na mňa útočiť päsťami, pravdepodobne sa ani nepozeral, kam udiera, pretože sa ani raz netrafil. Pomaly som sa uhýbala, akoby sa ma to ani netýkalo. Ako som si aj myslela, bol ťarbavý a nech sa snažil, ako mohol, netrafil ma ani raz. Kopal do prázdna, boxoval do prázdna, a ja som pomaly začínala zívať. Asi po piatich minútach, čo som si pomaly uhýbala pred jeho ranami, ma to prestávalo baviť a jeho tiež. Bol zadýchaný, spotený a neskutčne nahnevaný, lebo sa mu ani raz nepodarilo mi vraziť. Vyškerila som sa naňho, snáď ho ešte nejako povzbudím k boju. Tu sa mu naozaj začervenalo pred očami a mlátil mojím smerom hlava-nehlava.
"Veď ju už konečne zabi, ty idiot!" ozvalo sa z jeho radov a ja som mala čo robiť, aby som sa nerozosmiala. Veď ten chudák sa ma ani nedotkol, nieto aby ma zabil.
Tu vybral si z vrecka na chrbte obrovskú mačetu.
"Povolil si zbrane, nie?" ozval sa Smoks. Zdvihla som obočie. Tak teda dobre...
Vybrala som si svoj malý nožíček, oproti jeho mačete vyzeral ako špáradlo do zubov a hora svalov sa rozrehotala na celé kolo, rovnako aj všetci v prvých radoch, čo sa roznieslo ďalej. Spiky si lámal hlavu, prečo som si nevybrala niečo lepšie. Ale nevadí.
Najprv sa však musím zbaviť jeho mačety. Smial sa až ho brucho bolelo, čo mi nahrávalo do kariet. Rozbehla som sa k nemu a z celej sily som doňho kopla nohami. Trochu mu to vybilo dych, ale inak nič vážne. Musela som si premyslieť plán a niečo obmeniť. Na neho sila absolútne nezaberá, čo sa mi aj potvrdilo. Boleli ma nohy a jeho akoby mucha buchla.
Ak sa mi podarí ho dostatočne unaviť, tak bude menej vnímať svoje okolie a budem mať možnosť využiť svoju rýchlosť. Nie som práve najmenšia, ale ani nie žirafa. Dlhé nohy sa zídu.
Začal sa smiať znova. "Toto má byť všetko?" utieral si slzy od smiechu.
"Kdeže! To je na to, aby si už konečne začal bojovať. Zatiaľ sa ti nepodarilo ani len sa ma dotknúť."
"Vieš, to sa rýchlo zmení!" vyrútil na mňa. "O chvíľu už nebudeš nič cítiť!"
"Tak v to dúfam, lebo ma to pomaly nudilo." Urobila som salto vzad, prikrčila som sa a rovno pomedzi nohy prešla, ani nezaregistroval. Chvíľu zmätene sa obzeral okolo seba.
"Tu som, tučko." Otočil sa a ja som mu zamávala. Vrhol sa na mňa a ja som znova ľahko uhýbala. Trvalo to sedem minút, zatiaľ. Musím splniť ten sľub!
Pomaly som sa presúvala, až ma niečo napadlo. Prešmykla som sa popod neho, rýchlo som sa otočila a skočila mu na chrbát, kde som mu prebodla krk. Zaručal a striasol ma.
"T-Ty... A-.. AKO?!" vypľúval krv a chytil si ho. "Ááááá!" znova na mňa zaútočil, ale vykĺbila som mu zápästie a uchytila mačetu. Potom som v blesku sekundy ju otočila a vrazila mu ju do srdca. Vytiahla som ju a ešte prebodla hlavu. Súperi sa užasnuto dívali, a pomaly sa presúvali vzad.
"Čo si to hovoril, Smoks? Finálny súboj? Hm... To znamená, že Mist prehral?! Smoks, nasral si si do huby! Ice vyhral tento boj a tým pádom aj celú vojnu!" zareval Spiky. Ale Smoks nevyzeral, žeby sa plánoval vzdať.
"Vojaci! Páľ!" zareval Smoks a ich ostreľovači začali páliť vlnu striel a šípov. Ledva som sa im vyhla, behala som pomedzi vojakov s cieľom nájsť svoje zbrane a hlavne rýchlo. Po pár metroch som uvidela svoje dýky a malé nožíky a až sa mi uľavilo. Zobrala som si ich a začala sekať Misťanov jedného po druhom. O chvíľu sa ku mne pripojila Barbara, ktorá ma kryla. Mike bol teraz skôr vzadu, nemal čas by ma prísť chrániť. Musela som preto zvoliť najbližšiu náhradu, ktorú som videla.
Zbadala som aj Smoksa, ktorý sa snažil ukryť a utiecť z bojiska. Neváhala som a išla za ním. Aj keď máme výsostný zákaz naňho útočiť, lebo jeho chce zabiť samotne Spiky, ale za ten podfuk, aj keď som ho očakávala, by mal nejako zaplatiť.
Sledovala som ho hodnú chvíľu a v istý moment som zaútočila. "Lisa, Lotos!" skričala Barbara a vedela som, ako ho zabiť. Rozbehla som sa k nej, vyskočila a chytila ju za ruky, zatiaľ čo sa ona roztáčala. Potom ma v rýchlosti pustila smerom ku Smoksovi a ja som mu v otočke odrezala hlavu a kúsok hrude.

"Smoks je mŕtvy!" ozval sa výkrik, ktorý sa roznesol po celom bojisku. Všetko sa zastavilo. Poobzerala som sa okolo seba, a videla, že niektorí nevedia, čo teraz robiť, iní sa snažili zabiť tých, čo boli roztržití a potom tu bol Spiky, ktorý bol kráľovsky nasrdený. Ale mňa to nejako netrápilo, hlavne, že je to mŕtve.
"Ale viete, že je nahraditeľný? Musíte zabiť prezidenta, nie nejakého nafúkaného generála!" ozvalo sa zo strážnej veže a vojak vyššej hodnosti mieril na mňa puškou. Nestihla som sa uhnúť a všetko sa zotmelo.
 

2 people judged this article.

Comments

1 Shandris Shandris | Web | 15. november 2015 at 21:31 | React

a nemas skype? mozem ti ptm instalacku priamo poslat lebo sa uz nepamatam kde na nete som ju nasla :D a tez som s tym mala problem, alebo email

2 Shandris Shandris | Web | 16. november 2015 at 11:47 | React

hm neviem heslo na mail :D

3 Shandris Shandris | Web | 26. november 2015 at 19:58 | React

no posielala som ti to, neprislo?:D tak skusim este raz :D

4 Noe Noe | Email | Web | 8. december 2015 at 4:28 | React

Hm, chvíľu mi zase trvalo, kým som sa dostala do obrazu, ale myslím si, že sa mi to celkom podarilo.
Kapitola sa mi páčila a som zvedavá samozrejme aj na pokračovanie, pretože toto asi koniec byť nemôže (však nie? xD), predpokladám, že nie, ak majú odkrágľovať nejakého prezidenta. Nuž, hor´ sa do toho :P

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement