Cold Heart, 4. kapitola

8. august 2015 at 15:47 | Lucy-chan |  Anime poviedky
Dobre, táto poviedka tu dlho nebola :D Som zvedavá, či ju niekto ešte čaká :D ale pridávam ju sem, nemôžem len Ice Flower... a Cantarella tiež dlho nezablúdila... Dangerous, čo s tebou? Naoko, ja naozaj potrebujem ten zošit, ak chceš pokračovanie tekto poviedky :D (ponúkla sa, že mi pomôže s prepisovaním :D) Ale teraz nechcem nejako sa tu vykeávať, nech sa páči, ďalšia časť NaruxMai :D

4. KAPITOLA



"K-Kde... som...?" zamrmlala som prvú vec, keď som sa prebúdzala. Do očí mi bliklo silné svetlo, ale po chvíli som si naň zvykla. Bola som v bielej miestnosti, okolo mňa pobehovali nejakí ľudia v bielych plášťoch a napravo pípali prístroje.
"Ste v nemocnici, slečna. Mali ste veľmi vážne zranenie. Pamätáte si niečo?" opýtal sa ma jeden z nich.
"Ehm..." Pamätala som si všetko perfektne. Do detailov. Ale neviem, či týmto môžem veriť. Predsa len, istá skúsenosť pár rokov dozadu ma trochu poznačila. "Matne," odpovedala som im.
"Na čo presne?" nedali sa odbiť.
"No..." Nemohla som im povedať o duchoch, mali by ma za blázna!
"Niečo spadlo na mňa, keď som bola v kúpeľni. Neviem presne čo. Asi pri páde som sa udrela do hlavy."
"Aha... Mali ste podrezaný krk. Nemyslím, že to bola náhoda," konštatoval doktor. Sakra!
"Asi keď som otvárala skrinku, vtedy niečo mohlo ostré vypadnúť. Inak neviem, nič si nepamätám," zahovárala som. Doktor prikývol, no očividne mi celkom neveril.
"MAI!!!!" vtrhol dnu Bou-san a skoro prizabil doktora, ktorý stál rovno za dverami. "Sorry," ledabolo sa ospravedlnil, viac si ho však nevšímal. "Mai, si v poriadku? Ako sa cítiš? Čo? Pamätáš si niečo?" Bou-san ma zavaľoval otázkami. Skoro som z tej 'postele' alias drevenej dosky zletela.
"Ukľudni sa, ty somár! Nevisíš, že chúďa sa ťa až bojí?! Veď aby aj nie, vidieť takú ohavu pred sebou, radšej umriem!" ozvalo sa za Houshom.
"Zase si tu?! Stará baba, nikdy nedáš pokoj?!" vrčal na ňu.
"B-Baba?! Ty plesnivý starec! Vráť sa naspäť, odkiaľ si prišiel! Do čias Titanicu!" šmahla po ňom Ayako nejakou palicou.
"Ja som ešte mladý oproti tebe! Ty choď naspäť do praveku! Mužatka hluchá!"
Ayako skoro chytala infarkt, tak som sa už radšej ozvala, inak by si tí dvaja vyhlásili tretiu svetovú, "Bou-san, Ayako, čo tu vlastne robíte? Nemali ste byť pri Naru-" pri spomenutom mene obaja skameneli a začal ich oblievať studený pot. "Nehovorte, že ste ušli z prípadu..."
"Neušli! Prišli sme ťa navštíviť!"
"Len preto, že Ľadovcovi je to jedno, že jeho zamestnanci sú v ohrození života, neznamená, že aj ja-"
"My!"
"-budeme takí ignoranti!" Vtedy Bou-san a ja sme na ňu pozreli so smrteľne vystrašenými tvárami. Ayako zbledla: "Z-za mnou je Naru, však...?"
"Uhádli ste, Matsuzaki-san," zaznel oceľový hlas. Tak, a teraz sa teš, Ayako.... Nevyviazneš z jeho pazúrov živá....
"Takže Ľadovcovi je jedno, že jeho zamestnanci sú v ohrození života, mám pravdu? Hm... Dnes som mal v pláne pustiť vás za Mai, ale ako vidím, aj bez môjho súhlasu ste si dovolili odísť. Čo teraz?"
"Ale no tak, Naru, prišli sa čo najrýchlejšie uistiť, ako sa mám," ozvala som sa, dúfajúc, že ich oboch nejako zachránim.
"To mohli aj potom."
"Volali im, že som sa prebrala, asi preto tu chceli byť čo najskôr. Veď sú ako moji rodičia."
"Hm." Len to z teba dostanem? Ayako a Bou-san sa tlačili slzy do očí. "Fajn, prejdime k veci. Čo sa stalo v kúpeľni. A predtým, samozrejme," zabodol do mňa svoje modré oči.
"Naru, len teraz sa prebrala, nemohol by si byť trochu ohľaduplný?" vstúpila mu do hypnotizovania Ayako.
"Nie, nemohol. Matsuzaki-san, buďte radšej ticho, lebo vy ste odišli z práce bez povolenia," vrhol na ňu Naru naštvaný pohľad a Ayako sa stiahla.
"No, nepamätám s-"
"Mai, neklam! Dobre viem, že si všetko dopodrobna pamätáš! Obe jazvy, aj na líci, aj na krku!"
"Znova som mala sen. Pamätáte si, čo som počas cesty zaspala? Vtedy som ho prežívala ja, sama. Aj teraz. A je to čudné, pretože sa mi to nikdy nestalo, aby som bola v koži toho ducha, čo straší. Teda, len raz sa to stalo, vtedy, čo Urado uniesol Masako. A tentoraz ten sen pokračoval. Ten chlapík na mňa vrieskal, prečo kričím o pomoc a znova ma bil. Až kým do izby nevošla nejaká žena, ktorá hovorila niečo po anglicky v tom zmysle, že nech prestane, lebo inak za mňa nedostanú dosť peňazí. Neviem presný dôvod, či som bola unesená kvôli nejalkým bohatým rodičom alebo ako hocijaké dieťa z ulice na trh s bielym mäsom. Najhoršie je, že sa podobali tým duchom, ktorých sme predtým videli. Tučný, plešatý a nízky chlap s bičom a čiernovlasá žena v bielych šatách. Posledné zo sna bolo, ako mi strelil ten tučný chlap s vičom po líci. Potom som sa zobudila a odišla som do kúpeľne, lebo som cítila niečo teplé na líci. Tiekla mi krv a pár sekúnd na to sa objavil ten duch ženy a na krku som cítila nôž. Potom všetko sernelo."
Nastalo ticho. Ayako sa zhrozene dívala, Bou-san bol evidentne naštvaný a Naru... bol zahĺbený myšlienok.
"Mai, ešte dnes musíme ten prípad uzavrieť!" ozval sa Bou-san. "Ak nie, myslím, že sa to bude stupňov. Buď ešte viacej budeš napádaná duchmi alebo ďalšia na listine je Masako. Vy dve ste magnet pre duchov."
"Ayako má pravdu, Naru. Dnes môže niekto pri Mai ostať," nečakane sa ozval Naru, keďže sa zdalo, že bol dlho ticho. "Keďže má tie sny, navyše aj na ňu útočia duchovia, niekto bude tu v nemocnici v noci ju chrániť."
"Môžem sa ešte niečo spýtať?" prikryla som si hrdlo rukou, začalo ju páliť. Skoro som sa nemohla nadýchnuť.
"Mai, daj dole tú ruku!"
"N-Nie... de... to..!" priškrteným hlasom som zo seba vysúkala. Naru priskočil ku mne a prišpendlil mi ruky na lôžko, aby som s nimi nemohla ani pohnúť. Zvíjala som sa ešte dlhú dobu, kopala, videla neviditeľného ducha, ako sa ku mne prikráda s bičom v ruke a s psychopatickým úsmevom a plieskaním biča o ruku pomaličky ide bližšie a bližšie. Najhoršie bolo, že sa mi vytratil hlas a tak len vydesene som kopala a snažila sa dostať z Naruovho zovretia. Bou-san prišiel ku mne a vyslovil svoju mantru. Tučný chlap s bičom zmizol.
"Mai, koho si videla?" spýtal sa už pokojne Naru.
"Tučného chlapa. S bičom. A-"
"Zavolajte sem Yasuhara a Madoku. Dnes s ňou ostanú oni."
"Si robíš zo mňa kozy, Naru?! Yasuhara vie len zisťovať info o prípade a Madoka je tu len na okrasu! Mal by tu prísť niekto aj s-"
"Príde sem aj otec Brown, Takigawa. A Madoka bola moja mentorka rovnako ako Lin." Naru bol na odchode.
"Naru, čo si zistil o prípade?" ozvala som sa.
"Yasuhara príde sem, povie ti. Možno ešte dnes prípad uzavrieme." Naru už bol za dverami.
"Tse! To decko sa nikdy nepoučí..."
"Takigawa, Matsuzaki, do práce!" ozvalo sa spoza dverí. Houshovi pulzovala žila na čele.
"Tak zatiaľ, Mai. Zajtra ťa prídeme navštíviť."
"Ahoj!" a dvere sa zavreli. No stále som mala pocit, že je tu niekto. Bolo počuť kroky na dlsžbe, hlasnejšie a hlasnejšie. 'Snáď to nebude znova ten duch?!' zhrozila som sa. Vystrašene som pozerala pred seba, napínajúc všetky svoje zmysly. Aj keď bol deň, cítila som sa ako v noci. Nevidím nikoho, ale počujem kroky. No nie na chodbe, ale v mojej izbe.
"Hello again, my Darling," zo steny vyšla žena v bielych šatách. V ruke nôž.
'Nie! Dnes už nie!' Pomyslela som si.
"Once you escaped, but now you won't!" vyzerala nahnevane. Rozbehla sa ku mne s nemým výkrikom, nôž mieril na mňa. Zrazu spoza mňa vyletelo biele svetlo, ktoré zahnalo tú ženu.

'Linove shiki!' "Vďaka, Lin," potichu som zaďakovala, aj keď tu nebol. No shiki akoby rozumela a kývla. S pocitom bezpečia som zaspala, vediac, že ma shiki ochráni.
 

3 people judged this article.

Comments

1 Shandris Shandris | Web | 8. august 2015 at 19:54 | React

juchuu konecnekapitola uz som sa ta chcela pytat kedy zverejnis dalsiu :D Hm...chuda, take sny by som teda naozaj nechcela mat :D Hoci nocne mory mam rda ale nie az tak realisticke, snad sa tych duchov co najskor zbavia a vyriesia tuto zahadu :)) tesim na pokracko:)

2 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 9. august 2015 at 16:31 | React

Ze Madoka je tu len na okresu ou, to zabolelo chuda :D Ti duchovia jej vobec nechcu dat pokoj dufam ze sa im podari nejako ich od nej vyhnat :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement