Ice Flower, 4. kapitola

16. may 2015 at 20:11 | Lucy-chan |  "Zo života" aneb nie-anime poviedky
Ach.... Čo k mojej "aktivite" povedať? Asi nič. Jedine to, že sa vám veeeeeľmi ospravedlňujem, že som nebola dlho na blogu, niečo do toho prišlo a nemala som ani chuť blogovať... Ale mám pre vás dobrú správu - v blízkej budúcnosti sa tu môže objaviť moja manga :D Kto je nadšený?!
čitatelia: ...... ..... .....*cvrlikanie cvrčka*
Lucy: Tak asi nič....
Dragon Hunters, už som vám ju tu raz dávala ako nákresy prvej kapitoly, či by sa vám páčila. Potrebovala by som ju len dotušovať konečne a menšie úpravy ako doplniť sivú, keďže s ceruzkou je to zlé a s fixou je to otrasné :D Ale teraz už bez žvanenia, nech sa páči, ďalšia kapitola :)


4. KAPITOLA


*nasledujúci deň* 5:00 ráno
"BUDÍČEK! VSTÁVAŤ, ROZCVIČKA!!!"
Ledva som rozlepila oči. Neviem prečo sa mi dnes horšie vstáva, som veľmi unavená. Ale vstať musím, inak dostanem trest v podobe 5 kôl navyše okolo základne navyše alebo ostanem bez raňajok.
"Dnes si nejaká pomalá..." ozvalo sa zospodu.
Fia sa už obliekala. Líbia na mňa pozerala a Barbara už bola nastúpená. Nevyzerala dobre, akoby nespala celú noc.
"Nechaj ju, včera išla spať veľmi skoro a nedospala celé tie roky." Čo? Tomu som veľmi nechápala.
"Išla som spať ako obyčajne,"
"Nie, o dobré 3 hodiny skôr. Mala si primeraný spánok a tvoje telo nie je zvyknuté na takýto luxus, preto si unavená ešte viac, akoby si spala 4 hodiny."
"Nie som unavená."
"Nie, si unavená. Vidím to na tebe. Aj tie kruhy okolo očí sú menšie, aj keď stále napuchnuté." Zrkadlo sme v izbe nemali, takže som sa musela spoliehať, že hovorí pravdu. Ale naň by som aj tak nemala čas. Mám minútu, aby som sa zariadila.
A dve minúty sme už celá Ofenzíva stáli nastúpení na cvičisku. Nikto nevyzeral ospalo, až na nováčikov, ktorí prišli len nedávno. Nová posila. Na boje ich ešte nepúšťali, pretože by sme mali len a len viac obetí.
"PÓÓÓZOR!" zahrmel hlas veliteľa. "Kimberley, podaj hlásenie!"
Oliver Kimberley vystúpil z radu a zahlásil: "Veliteľ Hory, vojaci 54. jednotky sú nastúpení a k vašim službám! Prítomní: 126, neprítomní: 4!"
"Ďakujem, Kimberley, zaraď sa. Pohov! Čo sa stalo s tými štyrmi?" opýtal sa o niečo miernejšie.
"Sú na ošetrovni, pane, a jeden-" Tu sa rozrazili dvere Sektoru 65 a v nich dobehol Sorano.
"Sorry, veliteľ, bol som na hajzli."
Sorano je synovec generála Spikyho, ku ktorému bol zaradený náš veliteľ. Ten, bohužiaľ, s tým nemohol nič robiť, než len prijať toho klauna k našej jednotke. Chalan si myslí, že je neviem ako cool, keď podrypuje autoritu nášho veliteľa Horyho.
"Sorano! Okamžite, 10 kôl okolo základne!" zahrmel hlas veliteľa. Zdá sa, že toho má už tak akurát dosť. Kto by aj nie, keby sa s vami zahrávalo kadejaké sopľavé decko?!
"Čože?! Veď som meškal len minútu!"
"Nepoznáš pravidlá, Sorano?! Máš už polhodinu vymeškanú, predtým som ti to toleroval, ale teraz už nemienim! Makaj!"
Sorano neveriacky pozrel na veliteľa. Vedľa mňa sa John uškŕňal a nemal ďaleko od toho, aby sa nerozosmial na plné kolo. Nemôžem povedať, že sa mi to nezdalo vtipné, ale viem sa ovládať. Som predsa vojačka.
"To nemyslíte vážne!"
"Smrteľne vážne."
"A-Ale..." Obzrel sa po všetkých naokolo. Niektorí vojaci a vojačky 54. Jednotky sa už uchechtávali, druhí naňho so smiechom v očiach pozerali, iní ho už pomaly prestávali brať za "cool" týpka, akým si myslel, že je. Pohľadom pristál na mne.
"Prečo ste potom nevyhodili Strassfordovú?!" ukázal na mňa prstom. Nevie, že prstom sa nemá ukazovať. "Veď skoro zabila aj našich vojakov!"
"Strassfordová, predstúp!" zavolal na mňa veliteľ. "Povedz mu, prečo som ťa nevyhodil."
"Neviem, pane." Odpovedala som mu úprimne. Nepovedal to.
"Nevyhodil som ju preto, lebo stratiť takú dobré vojačku a bojovníčku je v týchto časoch nemysliteľné. Teraz, keď Mist už pomaly vyhrával, sme znova povstali. Kvôli nej zdúchli tí naničhodníci! Kde si bol ty v tom čase?!"
"Ehm... Na ošetrovni."
"Čo si tam robil?"
"Bol som zranený, tak som sa išiel ošetriť."
"Škrabanec na ramene nie je na ošetrovňu."
"Bolo to vážnejšie zranenie." Vyhýbal sa priamej odpovedi.
"Ja mám teda iné informácie. Najprv si obťažoval ošetrovateľku, potom sestričku, až nakoniec ti museli dať preháňadlo, aby si im dal už konečne pokoj! Tak, Sorano, čo mi k tomu chceš ešte povedať?" pozrel naňho prísne. "Vy všetci 10 kôl okolo cvičiska a potom 50 kľukov a 100 brušákov. Potom nasleduje tréning so zbraňami, každý individuálne. Boje medzi sebou budete skúšať až o týždeň kvôli nováčikom, teraz ich len zaučte a nájdite im vhodný typ zbrane, neskôr príde Defenzíva, pri ktorej si vyberú zbraň nadiaľku pre prípad núdze, veď to poznáte. Nemusím to teda vysvetľovať. A ty, Sorano, so mnou! Budem ťa mať pekne na očiach!" Pobrali sa preč.
"Ešte aby tu nenastal nejaký neporiadok, ktorý nováčik bude s kým cvičiť, zostavili sme zoznam, podľa ktorého sa budete riadiť." Zvolala kapitánka Mayerová, pravá ruka veliteľa Horyho. "Ariana Somsová, k tebe je priradený Marko Conzelli; Daniel Foresco, máš na starosť Corelu Garena; Simeon Marhaji,Cole Flyheart; Matie D'Amboro, Sarah McCourtney; Kelvin Soms, Nasako Kitara;Lisa Strassfordová, Gabriel Salesky," predstúpila som pred vojakov, ako to urobili predošlí a predstúpil aj vojak Salesky. Spolu sme odišli bokom od ostatných k terčom. Kapitánka volala ďalších a tí odviedli svojich zverencov k svojím typom zbraní.
"Vy ste vojačka Strassfordová?" opatrne sa ma opýtal Gabriel. Chlapec vyzeral o tri roky mladší odo mňa, bolo na ňom vidieť, že sa snaží vyzerať dospelo. Z jeho postoja a výrazu v tvári usudzujem, že prišiel do Ice-u kvôli pomste, možno za rodičov. Snaží sa zakrývať aj pocity ako sú hnev, strach, nedôverčivosť a vyzerať dokonca flegmaticky, ale pravdou je opak - ešte viacej zdôrazňuje svoje vnútorné rozpoloženie. Je to u neho ako čítať v otvorenej knihe, nedarí sa mu maskovať pocity.
"Áno, som."
"Aký typ zbrane používate?"
"Aký typ zbrane používate vy, Salesky."
"Úprimne, neviem. Skúšal som všetky typy zbraní. A ani jedna mi nejako nesadla," poškrabal sa po temene.
"Viete vlastne, prečo ste boli zatriedený ku mne?"
"Nie, neviem."
Postupovala som smerom k môjmu kútiku - tréningovému cvičisku, zameranie: krátke nože a dýky.
"Ak sa hlásite do služby ako vojak, pre Ice ste museli urobiť nejaké testy, nehovoriac o kondičnom cvičení." Prikývol. "Tieto testy boli vyhodnotené a práve váš bol najviac kompatibilný s menšími zbraňami, typu tieto," ukázala som na arzenál dýk a nožov. "To znamená, že si rýchly dosť na to, aby si niekoho zabil takýmto krátkym nožom a nezabil sa, respektíve nezabili ťa. Ak sa chceš ešte spýtať, prečo to nie je pri Diaľkovej Ofenzíve kvôli schopnosti vrhania z diaľky, jeden dôvod - je to určené na zabíjanie zblízka, nie z diaľky. Diaľková Ofenzíva má luky, kuše, pištole a pušky, nie vrhacie predmety, strelné."
Pristúpila som k nožom a zobrala som si dýky. Je najlepšia zo všetkých zbraní, malá, ľahká a najsmrteľnejšia. Najlepší spôsob niekoho zabiť. Čo sa týka strelných vecí, príde mi to podlé, stojíš niekde vzadu a strieľaš, niekoho zabiješ a cítiš sa ako nejaký hrdina, že si ho práve zastrelil. Dosť lacný a neprofesionálny spôsob výhry nad niekým. Ak bojovať, tak jeden proti jednému, vtedy sa ukáže, či vieš bojovať a nie schovávať sa niekde v kríkoch a potom ak je niekto nepozorný, tak mu zasadiť ranu.
Z vedľajšieho stola som si zobrala šatku a hodila ju Gabrielovi. "Zaviaž mi šatkou oči." Síce sa na mňa pozeral ako na E.T.-ho ale, urobil, ako som mu prikázala.
"Teraz ma zatoč, a keď skončíš, stlač červené tlačidlo na stojane." Vedela som presne, čo robím, už dlhší čas som trénovala tento cvik. Boj v hluku. Boj v tme. Orientovať sa nie len podľa zraku, ale aj podľa ostatných zmyslov.
Stlačil tlačidlo, ako som mu prikázala a rozozvučali sa nahrávky bojiska, hluk, paľba pušiek, sekanie mečov, krik zo všetkých strán. Skoncentrovala som sa. Krik jedného človeka sa zdal byť bližšie. Hodila som dýku tým smerom a trafila som terč, ktorý predstavoval toho človeka. Hýbala som sa dopredu, Ďalší rev, ďalšia dýka, zozadu, spredu, zboka, všade.
Zrazu nastalo ticho, ale ostražitosť nesmie poľaviť. Inak vás zabijú. Niekde v diaľke bolo počuť tiché, veľmi tiché nášľapy, ktoré by si človek nemohol všimnúť po tom hluku.
Presne som vedela, kto to je a kam ide.
Hodila som po ňom dýku a dotyčný ju odbil.
"Si veľmi hlučný, Wockiewicz," uškrnula som sa. Pár krokov odo mňa bol nie-veľmi-nadšený Mike.
"Ako si ma po tom hluku mohla počuť?!"
"Tomu sa hovorí tréning."
"Nie, tomu sa hovorí týranie." Potom si všimol nováčika, Gabriela. "Jééé, čus, som Mike!"
"Gabriel Salesky," predstavil sa. Potom na nás oboch vyvalil oči, pretože som zrazu vedľa neho hodila dýku a Mika obrovským štítom nás zakryl.
 

2 people judged this article.

Comments

1 Adís Eliadora Adís Eliadora | Email | Web | 16. may 2015 at 20:37 | React

Wow! :3
No, co máš z toho, u mě aktivita taky nijak nesvítí růžově. Samozřejmě Tě vítám zpátky! ^^ a na tu mangu se těšííím!! :3

Ale k povídce- boží, boží! Straussfordová je úplně boží! :3 Ten konec je taky dobrý. Vůbec jsem nečekala, že takto trénovala. :3
A těšing na další dílek!:33

2 Noe Noe | Email | Web | 16. may 2015 at 21:49 | React

Jéj, toto ma potešilo :D Ľúbi sa mi táto poviedka a táto kapitola bola super xD Tak sa teším na pokračovanie, samozjreme ako vždy :D

3 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 25. may 2015 at 16:10 | React

Táto časť sa mi veľmi páčila a to s tým hajzĺom bolo vtipné :D a veĺmi sa mi páčil ten nástup ke´d museli hlásiť počet a tak neviem prišlo mi to cool :D teším sa na ´dalšiu kapitolu :-)

4 Daisy Daisy | Web | 6. june 2015 at 17:01 | React

chcem vedieť, kde si nabrala inšpiráciu na takú super poviedku :D a myslím, že s Gabrielom bude ešte sranda :D

5 nami-a-yuki nami-a-yuki | Web | 29. june 2015 at 16:11 | React

Nami: Úprimne si mi hneď zdvihla náladu. Nasmiala som sa a na mangu sa hróóóózne teším :-D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement