MSIAOT - 14. kapitola

22. march 2015 at 18:53 | Lucy-chan |  "Zo života" aneb nie-anime poviedky
je to dlho, čo som ju nepridala :D keďže som minule písala pri 13. kapitole, že 1. časť, neberte to tak, vymažem tú chybičku, pretože som sa v tejto poviedke rozpísala trošku :D som si myslela, že ju ukončím uť, ale nebojte sa :D ono už o chvíľu, nejaká kapitola-dve a bude koniec s touto poviedkou :D možno niekedy v budúcnosti napíšem druhú sériu :D možno :D to je na vás :D

14. KAPITOLA


A tou myšlienkou je práve pri-/zabiť Paula.
"Ahoj, som Paul, a ty si Silviín..." zdvihol obočie
"Priateľ." Odvetil mu ešte s úsmevom na tvári. Nemyslím, že myslel to v tom slovazmysle ako kamarát... Toto bude ... zaujímavé....
"Ále, čo, Silvia, to si mi nepovedala," vyškeril sa.
"Čo som ti nepovedala?" nahodila som prekvapený výraz.
"Že máš frajera." Vyškeril sa väčšmi.
Pozrela som bokom. Vďaka Lucas. "Prekvapko?" Za to ťa JA zabijem.
"Prečo si mu to nepovedala?" hodil na mňa naoko namosúrený výraz. Pohľad som mu opätovala, ale môj nebol hraný.
"Veď sme sa nestretávali ani nič, teraz si prišiel, nie?" obrátila som sa na Paula.
"Ale napísať si mi mohla..." zatváril sa ako zbité šteňa. Nakoniec tu budem ja za hroznú.
"A ty by si to vykecal všetkým naokolo ako stará babka! Tak určite!" zahrala som scénku. Nech si to hrá sám, ja už nechcem! Prečo som vlastne zahrala s ním?
"Ale veď to by bolo len dobré, keby to vykecal, potom by o teba sa tak neobšmietali," objal ma okolo pliec. Skvelé, uviazla som v klamstvách...
"Ehm, myslím, že opak je pravdou. Keď si nezadaný, nezakopne o teba ani pes, zrazu keď niekoho máš, zaujíma sa o teba dobre, že nie Brad Pitt." Podotkla som surovú skutočnosť.
"Aj tak, proste by ťa nechali na pokoji, keby som prišiel," povedal úplne kľudým hlasom. Super, mňa skoro vyvráti a on sa ďalej hrá!
"Tak dobre, nechám vás, vy hrdličky," uškrnul sa Paul a odišiel. To mu nedarujem!
"Ty...!" ukázala som na Lucasa, "Teraz mi to láskavo vysvetlíš!"
"Nechápem, čo by som ti mal vysvetliť," otočí sa na päte.
"Toto, že si si zrazu zmyslel, že začneš hrať pred mojím kamarátom frajera a odoženieš ho! Nevidela som ho rok, keď nie viac!" fučala som ako parná lokomotíva a behala za ním.
"Uvidíš ho inokedy," oznámil, akoby sa ani nechumelilo, resp. nebola som naňho nahnevaná.
"Silvia, buď milá!" dala mi poučnú Vicky, ktorá už konečne dorazila k nám.
"A prečo jeho nebiješ? Len ja si všetko odskáčem.... A že vraj sesterská láska..."
"Teraz prišiel a nemám dôvod ho biť," zdvihla obočie.
"Odohnal Paula!"
"Kto je Paul?"
"Kamarát z detstva! Nevidela som ho viac ako rok!"
"Dobre urobil. Kamaráti z detstva si väčšinou, a to po odchode, tak dlho nepíšu, ani sa nestretávajú,"
"Ale, houby! Bol to môj sused, keď som bola malá. Teraz tam býva starká Fallyová,"
"Myslíš tú zlatú tetušku? A tamto bolo jej vnúča? Tak to ani náhodou ťa k nemu nepustím!"
"Bože, Vicky, čo by mi mohol spraviť?! Poznám ho od detstva, neurobil by nič podozrivé," prevrátila som očami nad sestrinými ochranárskymi spôsobmi. Niekedy naozaj preháňa.
"Ty si nevidela jeho pohľad, tak buď rada, že som tam bol," ozval sa jeden z chalanov.
"Nehovor, išiel ma znásilniť," mrmlala som a otvorila dvere auta.
"To presne asi nie, ale niečo v tom zmysle by spravil určite. Nemysli si, že ak je to kamarát, aj ním ostane," pridal sa Patrick.
"Vlastná skúsenosť?" rýpla som, čo ho umlčalo.
Cesta prebehla ticho, teda až na to, že šoféroval Lucas a tí dvaja si užívali vzadu... zlé slovo som asi použila.... Teda tým som myslela, dobiehali zameškané objatia a bozky a čo ja viem čo. Po krátkej (*ehm*"krátkej"*ehm*) jazde sme zastavili u nás pred domom.
"Chalani a vy kde bývate?"
"Tu vedľa," ukázal na dom tety Fallyovej.
"Ale veď tam býva-"
"Už dlho nebudem, dieťa, sťahujem sa k Martinovi," usmiala sa starká spoza plota.
"Do Kryalitbergu? Veď to je ďaleko," ozvala sa Vicky.
"Ide s nami preč, pretože chceme, aby bývala s nami," zazrela som vysmiatu tvár Paula za starkou. Lucas sa ako na povel postavil za mňa, pripravený znova hrať tú trápnu scénku s "priateľom".
"Á, Lucas, vy sa tu sťahujete? Nevedel som, inak by som vás tu zaviezol, veď Silvia býva hneď vedľa," A to som si mohla pospať!!! Prečo len neprišli niekedy večer? Moja krása sa mení rapídne na škaredosť...
"Nemusel si, ja predsa rada šoférujem," usmiala sa Vicky, ale ten 'so šklbanými kútikmi'. Prečo ho tak nemajú radi? Veď im nič neurobil!
"Ale mohol som, keby som prišiel skôr k babke, určite by ste nemuseli ráno vstávať."
"My sme dávno hore, vieš, ranní vtáčatá," R-Ran... Čo? Asi hovoríš o sebe, Vicky. JA rozhodne nie som to "ranné vtáča". Najväčšie potešenie - moja postieľka.
"Naozaj? Silvia, ty si nebola, ak si pamätám," pozrel na mňa a ja som okrem jeho pohľadu cítila aj ďalšie 3, ktoré mi robili guľu do chrbta, ak neodpoviem tak, ako oni chcú.
"Vieš, ľudia sa menia," usmiala som sa, ale v duchu som sa chcela capnúť do čela. Menia?! To ma nič múdrejšie nemohlo napadnúť?! Prečo furt tresnem prvú hovadinu, ktorá ma napadne?!
"Menia? Asi," uškrnul sa, "Niekedy si so mnou chodila jazdiť na kone, nepôjdeme niekedy? Samozrejme aj s tvojím frajerom."
"Pouvažujem," Delové gule do chrbta. Au.
"Tak dobre, Paul, musíme už ísť, mama," rýchlo zaradila spiatočku Vicky a trielila do domu s chalanmi a so mnou, ktorá znova letela. Kolená... au...
"Uwaaa!!! Nemám ho rada! A to ho ani nepoznám!"
"Veď je celkom v pohode! Nechápem, čo vám na ňom vadí! Je milý, pekný a vtipný chalan, ktorý sa so mnou kamaráti asi od škôlky! Absolútne ho nepoznáte a mne chcete hovoriť, že je otrasný?!" vyletela som na nich.
"Vieš, ono je to tak, že celý čas na teba zízal ako na nejaký zákusok! Spamätaj sa! Už to nie je ten chlapček, s ktorým si hrala skrývačky alebo naháňačky! Je v puberte a to znamená, že každú peknú ženskú vníma ako objekt na vrznutie!" vyšiel aj Lucas.
"A to hovoríš ako o sebe?!"
"Myslím že o každom normálnom chalanovi! Naozaj si si to nevšimla?!" zízala Vicky.
"Čo som si mala všimnúť? Veď skôr by som si mala dávať pozor na vás než naňho!"
"Naozaj?" skamenela im tvár.
"Proste, naozaj neviem, čo na ňom všetci vidíte zlé, je to kamarát z detstva, nič iné, neviem prečo dočerta si myslíte, že mu ide o niečo viac...!" poslednú vec som zamumlala.
"Práve preto, že je to tak, ako si myslíme. Silvy, neviem prečo, ale proste už otvor oči. Nechcem, aby sa ti niečo stalo. Moja intuícia mi vraví, že už sa mu nedá veriť, pretože... Vyrástol v skoro dospelého muža, to znamená, že bude si hľadať dievčatá, ženy do postele, poviem ti to na rovinu. A jemu to bude jedno, koho zoberie, kamarátka, nekamarátka, ideš." Povedala Vicky pokojne. Ja som len oduto pozerala do boka do zeme. Detinské, ale ma naštvali a urazili nielen mňa ale aj Paula!
"Tu si už nedáme rady, Vicky, nechaj ju, sama na to príde," odhováral ju Patrick, aby na mňa už toľko ohľadom chalanov netlačila.
"Kto sa tu vlastne sťahuje?" ozvalo sa z kuchyne.
"Tí chlapci, ktorí so mnou vyrastali!" nahnevane jej po 100-krát odpovedala Vicky. Som zabudla povedať, že mama je zábudlivá.
"Oni sú nejakí súrodenci? Nepodobajú sa..."
"Nie, súrodenci nie, sú bratranci."
"Aha... Ale potom prečo prišli bývať spolu sem?"
"Chceli sa presťahovať, obaja, z mesta a našli si tu miesto. Vieš, odletieť z rodinného hniezda."
"To aj vy mi odletíte?" mama sa išla rozplakať.
"Nie, mami, určite nie, sú to chlapi, chcú byť bez dozoru rodičov, robiť si, čo chcú, my sme dievčatá, také nie sme," snažila som sa ju uchlácholiť, a pritom klamať až sa musel dom otriasať.
"Pravda!" ozvala sa Vicky.
"Dobre teda... A nevidela som Paula?"
"Áno, prišiel po babku, sťahujú ju k sebe do Kryalitbergu, odchádzajú zajtra ráno."
*cŕŕŕŕŕŕŕŕn*
"Silvy, choď otvoriť," zavolala na mňa mama
"Jasné, idem!"
"Ahoj, Silvia, ideme?" vykukol spoza dverí na mňa Paul.
"Kam?"
"Predsa na kone," zatváril sa akoby som mala dve hlavy.
"Jasné, len zavolám Lucasovi," obdarovala som ho úsmevom. Taký milý chalan, a oni mi tu idú natĺkať také hrozné veci o ňom, keď nič nevedia.
Zatvorila som nachvíľu dvere a skočila k Vicky.
"Vikši, je tu Paul a idem s ním ku koňom, potrebujem-"
"Volám Lucasovi!" zatrhla mi môj prehovor. 'VeĎ som sa naňho teraz išla pýtať....!'
letelo mi hlavou. Vicky už volala k susedom a strčila mi mobil na ucho, žeby som rozprávala ja, keď idem. Koza.
"Ahoj, Lucas-"
"K veci, krpec."
"Ťa utopím v rieke, idiot!" chcela som okamžite zložiť, azda nebudem už hrať divadlo tomu osliemu zadku! Poviem Paulovi, že má iné veci na práci!
Mobil mi zobrala Vicky, "Počúvaj, je tu ten doritivlez a volá ju ku koňom, nech ti ani nenapadne zložiť a nechať ju tak! Inak uvidíš, čoho som naozaj schopná...!" Ona sa mu
vyhráža? Pekné...
Zaklapla mobil. "O minútku je tu," s takým šťastným úsmevom mi to povedala, akoby vyhrala celé olympijské hry. Ani po mesiacu som si nezvykla na jej povahu....
 

3 people judged this article.

Comments

1 Adís Eliadora Adís Eliadora | Web | 3. april 2015 at 19:45 | React

Boží..:3 těším se na další ! ^w^

2 Daisy Daisy | Web | 5. april 2015 at 15:58 | React

tiež si myslím, že na Paulovi niečo je :D správa sa až príliš milo :D to nikdy neznačí nič dobré :D ...teda väčšinou....a priznám, že najviac zbožňujem Lucasa :D teším sa na ďalší diel (a na Lucasovo správanie :D)

3 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 25. may 2015 at 16:23 | React

Paul asi chce niečo viac aj podľa mňa :d a inak tá veta: "Ehm, myslím, že opak je pravdou. Keď si nezadaný, nezakopne o teba ani pes, zrazu keď niekoho máš, zaujíma sa o teba dobre, že nie Brad Pitt."je tak pravdivá až som sa musela smiať pretože presne tak to vždy je :d teším sa na ďalšiu kapitolu :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement