MSIAOT, 13. kapitola

24. january 2015 at 21:19 | Lucy-chan |  "Zo života" aneb nie-anime poviedky
Ahojte, viem, dlho som tu nebola, ale zabijácke týždne :D viete, písomky skúšky, zachraňovanie známok :D táto kapitola by mala byť posledná, dúfam :D uvidím, či k tomu dám pokračovanie, alebo nie :D užite si ju :)
a áno, sľúbila som vám mangu, ale ešte sa obťahuje :D polka mi ešte ostáva, má asi oklo 20 strán, hovoríte si málo, ale to nie je také ľahké, tie všetky pózy a tváre a boje nakrelsliť :D ako, dúfam, že ju pridám na budúci týždeň (by sa patrilo :D) :D

13. kapitola


Letenka. Sunville. Konečne domov. Síce po menšom dráma nazývaného mama som si myslela, že asi budem spať pod mostom, taká bola na mňa naštvaná. Nie len kvôli kuchyni, ale kvôli tomu, že som ihneď neodletela domov, len čo som našla Vicky. Samozrejme, vysvetľovala som jej, že tí ohyzdi nás zatiahli kdesi do diery zvanej pracovňa či čo to bolo, ale bolo to prd platné. Viete, akoby ste hádzali hrach na stenu, keďže moja mama je tvrdohlavá ako hrošica.
"Budeš mi každý jeden deň volať, ako sa máš, že?" ozvalo sa sprava čudný hlas. Obzrela som sa a videla, ako Lukas napodobňuje a čumí na nie-tak-nový párik: Vicky a Simon. Tí holúbkovia donekonečna toto isté opakovali, ako keby mal nastať koniec sveta, a poviem vám, hrozne to liezlo na nervy.
"Fajn, hrdličky, nechcem vám tú príjemnú chvíľku kaziť, ale-"
"Ale kazíš-"
"O pár minút, myslím tým doslova dve minúty, nám ide to lietadlo a ak sa od seba vy dvaja neodlepíte, my nestihneme."
"Veď čo? Prespíš u nás, však?"
"Vy dvaja máte len postele pre seba, nie?" ozvala sa Vicky.
"Hej, už viem ako to skončí..." zamrmlala som.
"Nehovor, že štvrtou métou." Ozval sa Lukas vážne.
"Možno aj tým," čudne na mňa pozreli tí dvaja, "No čo? Poznáte sa už asi dosť dlho-"
"-Asi rok a pol-"
"No vidíš," uškrnula som sa a zazreli na mňa.
"Lietadlo!" zvolala som, lebo my ho fakt nestihneme, a taktiež to slúžilo ako terajšia záchrana pred rozčúlenou sestrou a jej priateľom, keď to hovorím, znie to čudne, skôr frajerom, a rehotajúcim sa Lukasom.
Nastúpili sme tesne pred odletom a ešte na nástá letuška civela ako na mimozemšťanov, veď akoby aj nie - dve dievčatá s chlapčenským oblečením (pripomínam, že to naše vyzeralo ako keby sme to používali ako sánky na blate - roztrhané a špinavé-, k tomu kufor ako z prvej svetovej a doškriabané. Skvelé, však? Aby to bolo ešte lepšie, celú cestu na mňa Vicky gánila a pripomínala mi môj osud po výstupe z lietadla - mŕtva.
Po vystúpení sa k nám náhlila mama a objala nás, tentoraz sa na mňa nehnevala (našťastie). Ešte stále nemôže poriadne chodiť kvôli tomu pajácovi Summerovi, ale lepší sa jej to. Nemala poranenú nohu, ale nevie poriadne chodiť? Hm, skúste vy nejaké 4 dni po operácii, slepáku napríklad, chodiť von akoby nič. Nedá sa, že? Polícia, narozdiel od ostatných krajov, je nejako prebudenejšia, a tak tých ničomníkov zatvorili, teda lepšie povedané, manželov Summerovcov zatvorili na nejaké 3 roky najmenej a Soniu poslali do polepšovne, som zvedavá, či ju bude niekto šikanovať. Dúfam, že áno. Som hnusná, ale tá su- dievča si to zaslúži! Nám za Harolda, či ako sa volal ten opičí sluha, nedali nič, vraj kvôli sebaobrane, žiadne námietky a ani zbytočné keci nik nemal.
Mesiac zbehol ako voda.
"Silvy, VSTÁVAJ!!!" zrúkla na mňa sestra v SOBOTU RÁNO O POL SIEDMEJ. Zazrela som na ňu.
"A čo má byť?" rozospatým a otráveným hlasom
"Akože čo má byť? Prídu chalani!" zvýskla tak, že mi skoro uši odpadli. Niekedy ju nenávidím.
"Akí chalani?" Naozaj neviem, o čom hovorí.
"Simon. A. Lukas." Pozrela na mňa.
"A. Čo. Má. Byť?" zopakovala som otázku, sekavo ako ona. Nemala ma skoro ráno zobudiť, moje myslenie vtedy má menšiu rýchlosť ako leňochod.
"Sťahujú sa sem!" zvrieskla mi do ucha, až ma prevalilo na zem.
"Nemusím hneď ohluchnúť!" brechla som na ňu. Niekedy ju neznášam, príklad: teraz!
"Ale veď som ti to hovorila od... soboty? Minulej."
"No, prepáč, ale škola na mňa nepočká. Nie som nijaká super študentka, ktorá má excelentné známky alebo hraje za nejaký športový klub alebo čo ja viem čo. Na mňa si totiž zasadli všetci učitelia, pretože som im povedala do očí, čo si o nich myslím a teraz trpím následky! Teraz, prepáč, ale ma nezaujímajú oni ani nikto iný, pretože mi horí pod zadkom! Ak teraz nedám tie testy, môžem ísť tak do hája!" dychčala som ako starý bernardín na Malorke v horúcom dni. Ale Vicky akoby prepočula moje sťažnosti a ďalej si mlela svoje. Má taký dar, že proste v jednu chvíľu ťa prestane vnímať, lepšie povedané ťa ignoruje, a až keď ty dokončíš svoj monológ, začne hovoriť to čo predtým akoby si nič nehovorila.
"Prídu o pol deviatej na letisko, musíme sa už chystať." Otočila sa mi chrbtom a začala sa obliekať. Ja som nafunene odkráčala so kúta a rovnako nafunene aj sadla. A hlasno. Aj keď ma bolí zadok.
"Dievčatá, nehádajte sa. Je sobota, dnes nie je škola, nemusíte sa hádať o oblečenie." Mama. Ako obvykle, je rozospatá a nemá ani šajnu, o čom sa my dve rozprávame, lepšie povedané, o čom vrieskame. Minule k nám išla zazvoniť susedka, aký hurhaj to tu máme, lebo jej milovaný psíček Adolf(*kašeľ*Hitler*kašeľ*)nemôže zaspať. Vicky ju odbila tým, že nemá čas na jej bezzubého čokla a nech si ho strčí do... zadku, slušne povedané. Odvtedy k nám nikto nechodí vyklopkávať, prečo vrieskame. Asi si zvykli.
"Mami, môžem auto?" zavolala na ňu Vicky.
"Prečo?"
"Dnes majú prísť chalani, chcela by som ich pozdraviť."
"Môžeš, ale musí s tebou ísť Silvia." Zavrčala som, čo však znelo ako umierajúci jeleň. Skvelé, v sobotu ráno niekam ísť, lepšie to ani nemohlo dopadnúť. Chcela som dospať týždeň prebdený kvôli tomu hajzlovi učiteľovi, ale nie. Musím na letisko.
"Ale no tak, Silvy, nebuď taká... Uvidíš Lukasa!" snažila sa ma povzbudiť.
"Úžasné." Zaironizovala som. "Neviem sa dočkať. Jeho a jeho priblblých poznámok o mojej výške."
"Veď ste sa mesiac nevideli, určite si mu chýbala, aj keď to v živote neprizná."
"Áno, chalan sa behom mesiaca zmení z blbca na normálneho muža. Tak to určite."
"Nebuď taká... Určite sa zmenil. K dobrému."
Zastali sme pred letiskom. Síce nebolo také veľké ako v St. Phillipe, ale vyzeralo dobre.
"Máme ešte hodinu, kým prídu, prečo sme sa nenaraňajkovali?" zaúpela som.
"Pretože tvoje raňajky trvajú hodinu. Zakaždým."
"Možno, ale sa najem, napijem a prežijem to bez ťažkostí. Nie ako tu, kde som mala hranolky nie s kečupom, ale s pavúkom!" zatriasla som sa.
"Chybička se vloudila, no, neber to tak tragicky." Fakt č. 1: Vicky nič nerozhodí, ak je na niečo plne sústredená. Tentoraz je to Patrick, ktorý príde za tú hodinu. Bola by som hnusná, keby som teraz povedala, čo sa stane, keď si našiel inú? Hm... Asi by som skončila pod kolesami toho lietadla.
"Tebe sa to nestalo. Dva týždne som nemohla na zemiaky ani pozrieť, nie to ich aj jesť!"
"Tak si kúp bagetu, pre mňa za mňa." Začala byť otrávená z môjho večného sťažovania sa. To nie je veľmi dobré znamenie. Ústup, ústup!
"Fajn..." Otočila som sa. "A kúp aj mne!" ozvalo sa. "Fajn..."
Vykročila som k predajni a na to som vykročila naspäť k Vicky.
"Peniaze."
"Čo s nimi?"
"Zabudla som si ich doma."
"Tu máš." Vzdychla a podala mi ich. Vie, že som zábudlivá, tak stále ide z domu posledná a kontroluje, či je všetko, ako má byť a či niečo NEZABUDNEM.
"Vďaka, si poklad." Usmiala som sa. "Bageta." Zahučala. Aj ona je už hladná. Kto by aj nie...
"Vážení cestujúci, lietadlo, smer zo St. Phillip pristálo na nástupišti číslo 3." Ozvalo sa z reproduktoru nado mnou a ja som myslela, že ohluchnem. Vicky razom vstala a letela, nebežala, letela k lietadlu. Ja som dobre že o kolená neprišla. Keď sme došli k prívalu cestujúcich, Vicky sa obzerala po svojom princovi na bielom koni a a som poslušne ju nasledovala, lebo s mojím orientačným zmyslom... uuh... povedzme, že by som dokázala blúdiť po celom letisku 3 a pol hodiny a to je malé!, než by som našla východ.
"Patrick!" vyskočila mu do náručia a on ju zakrútil. Milé, až som začala trochu závidieť. Zrazu predo mnou bola nejaká postava, ktorej som nevidela do tváre kvôli svetlu. Rukou som si zaclonila tvár, načo dotyčný zareagoval: "To si zakrývaš tvár pred mojou krásou?" Lucas.
"Nie, pred tvojou škaredosťou, ešte by som ju mohla dostať." Odpálkovala som ho.
"Krpec, vôbec si sa nezmenila." Zasmial sa od srdca.
"Kto ti je tu krpec?! Veď len počkaj, keď nebudeme medzi toľkými ľuďmi, ťa natiahnem na škripec!"
"To ešte existuje?"
"Tak ťa priviažem k stolu a-"
"To znie dobre," uškrnul sa.
"A vyrežem ti všetky vnútornosti a začnem asi tým dole, visiacim, teda, ak to tam máš," uškrnula som sa. Ha!
"Hm... Zaujímavé, len jedna otázka - ako ma chceš priviazať, keď si o dobrých 30 cm menšia?"
"Náhodou som začala robiť karate! Môžem ti hocikedy nakopať prdel!"
"Ani sa ma nedotkneš, nieto nakopeš!"
"Ále, Silvia, čo ty tu?" ozvalo sa za mnou. Otočila som sa, pretože aj keď dotyčný ma očividne poznal, je som jeho hlas nespoznala.
"Paul! Ahoj! Čo ty tu?" bola som prekvapená, že sa tu objavil. Paul bol môj starý kamarát, ale odsťahoval sa niekde ... neviem kde, no a odvtedy sme sa nevideli.
"Prišiel som na návštevu, k babke. A ty? Ideš niekam?"
"To si asi hladoval, keď si prišiel do babky, čo? A nie, nejdem, len som prišla-"
"Prišla ma vyzdvihnúť, som Lucas." Bolo len otázkou času, kedy mu zmizne z tváre ten "úsmev" a nevrhne sa na Paula. Aj keď som ho mesiac nevidela a poznám ho dokopy asi pár dní, je docela ľahké vedieť, čo si práve myslí.

 

1 person judged this article.

Comments

1 Rika Rika | Web | 29. january 2015 at 18:06 | React

"Vážení cestujúci, lietadlo, smer zo St. Phillip pristálo na nástupišti číslo 3."

Tak toto mi pripomenulo hlásenie na vlakovej stanici. :D :D :D

2 Rika Rika | Web | 29. january 2015 at 18:06 | React

Dúfam že ti nevadí, že som si ťa pridala do obľúbených. :)

3 Rika Rika | Web | 29. january 2015 at 20:29 | React

Veď som ti aj hovorila že z fyz ti dá určite jedna. :P

Prosím nech jej to už dôjde... :D

4 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 1. february 2015 at 0:05 | React

mám taký pocit, že Lucas nám žiarli :D :D chudak Paul a to sa este ani o nic nepokusil :D

5 Janča Janča | 4. february 2015 at 17:13 | React

Takže Lucas nám tu žiarli? Roztomilé :D Čo by urobil, keby Paul sa o niečo pokúsil vážnejšie? Asi by vybuchol (a nie obrazne :D) :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement