Ice flower, 1. kapitola

7. january 2015 at 18:48 | Lucy-chan |  "Zo života" aneb nie-anime poviedky
Tak, 1. kapitola, alebo prvá časť poviedky. Postavy sú vymyslené :D

1. KAPITOLA




-piatok, 03:48
"Hej, Lisa! Poď von!" zavolal na mňa asi desiaty opitý chlap, ktorý ledva stál na nohách.
"Neidem!" odvrkla som, pretože ma to už štvalo. Zakaždým, keď som išla na party s kamarátmi, sa na mňa vyprdli a odišli si užívať so svojimi polovičkami. Áno, som sama, a čo? Byť sama je.. fajn. Ok, klamem, vadí mi to, že som sama, ale zas neskočím do náručia prvému chlapovi v bare.
"Lisa, ty si taká zlá..." zamrnčal. Bože, tí chlapi sa správajú ako deti. Jeho poznámku som skvelo odignorovala a išla k baru, aby mi barman niečo nalial.
"Ale, no tak zlato, už aj ty piješ? Nevedel som." Uškrnul sa barman. Mike, barman, je jeden z mojich kamarátov, a čo o ňom môžem povedať, je mi bližší než moje kamarátky. Je pravda, že si zo mňa uťahuje, ale povedzme si pravdu, je to chlap a chlapi si väčšinou robia hnusnú srandu z niekoho.
"Prosím ťa, keď už ťa desiaty ožran popýta, aby som ho odviedla vonku, dosť sa držím na uzde, aby som mu nevrazila. Potrebujem proste... Jeden pohárik nezabije, no!"
"Ale potom tvoj ocka ma zabije, vieš o tom." Zdvihol obočie.
"Bude mi za tebou smutno, ale prežijem to."
"Hej!" zvolal polourazene na mňa.
"Robím si srandu, nezistí to. Dovtedy to vyprchá. Nalej!"
"Len aby." Položil predo mňa štamprlík s vodkou a na ex som ho vypila. Potom som sa obzrela po parkete.
"Hej, nechceš tancovať?" ozvalo sa vedľa mňa. Otočila som sa a videla Chrisa. Nebol síce nijaký extra kamarát, ale dalo sa s ním pokecať. No teraz bolo na ňom vidno, že bol až príliš potužený alkoholom. Ledva stál na nohách, tiahlo z neho akoby vyšiel zo suda s vodkou a rumom.
Zazrela som naňho: "Ako chceš tancovať keď ledva stojíš?"
"Alééé póóď!" načahoval sa po mne, no ja som sa mu vyhla.
"Nie." Obrátila som sa k Mikeovi: "Asi už pôjdem domov. Nevidel si niekde Suzie?"
"Skús druhý koniec tanečného parketu alebo dievčenské záchody. Zvyčajne grcá tam."
"Ty si hnusný." Zaksichtila som sa.
"Aj nabudúce." Uškrnul sa.
Vybrala som sa teda na miesta, kde by podľa Mikea Suzie mohla byť. A bola na toaletách. Ako to ten chalan vie?
"Suzie?" ozvala som sa k nej. Otočila sa ku mne so spotenou a zašpinenou tvárou od zvratkov. Fuj! K tomu objímala záchodovú misu.
"Li-Lisa? Chcem ísť domov!" s týmto sa znova otočila k mise a vyvrhla ďalšiu časť jej večere.
"A-Asi pôjdem pohľadať ostatných, mohli by sme už ísť. . Idem prve po Carla." Carol je jej frajer a nebol niejaký vzorný priateľ. Myslím, že ho vidím sa olizovať s nejaou.... chce to byť dievča.
"Carol!"
"Čo je?! Nevidíš, že som zaneprázdnený?!" zvolal na mňa.
Zazrela som naňho: "No prepáč, ale tvoja frajerka má teraz problémy! Mohol by si ju zaviezť domov?"
"ktorá?" Pri tejto otázke ma skoro vyvalilo. Ktorá?! KTORÁ?!
"Veď ja ti hneď poviem! Suzie! Ty prasa, keby som toto vedela skôr, tak ťa k nej ani nepustím! A vieš, čo? Ráno jej poviem o tebe a tvojich 'niekoľkých' frajerkách." Tu zbledol ako stena.
"Nehovor jej to."
"Prečo?"
"Inak... Inak... budeš mať som mnou problém." Dal sa na cestu vyhrážania, hm... Zaujímavé... Alena mňa to neplatí!
:Nie, môj zlatý! Ty budeš mať problém, ak ťa pri nej uvidím! Zmizni!" Ts! Také veci som si o ňom nemyslela!
Vošla som znova na toalety a zbadala Suzie. "Suzie, poď, ideme domov."
"P-Prečo tu nie je Carol?"
Z toho odoru sa mi zdvíhal žalúdok, no premohla som sa: "Je zaneprázdnený. Poď! Umy sa a pôjdeme. Zavolať niekoho alebo chceš, aby nás odviezol taxík?"
"Taxi."
Zavolala som taxi pred bar. Mike mi pomohol ju doniesť do taxi, pretože inak sama by som to nezvládla. Nie preto, žeby bola ťažká, no preto, že už aj ja som nie rovno chodila a nohlo by sa stať, že by sme spali do rána niekde v blízkej priekope.
Do taxi s nami nastúpili aj 3 ďalší moji kamaráti. Celú cestu bolo zle nie len Suzie, ale aj mne a tým trom. Šofér bol starší a dosť nepríjemný, celú cestu na nás nadával, ako my, mladí, veľa pijeme, potom kvôli nám sú dopravné nehody a podobne. Asi po 10-tich minútach som toho mala akurát dosť! Povedala som mu, aby zastavil, že vystúpime. Mala som to k domu blízko, takže aj tak. A ani som nechcela, aby vedel , kde bývam, taký otravný a hnusný chlap! A že vraj my sa nevieme správať! Ten pravý sa ozval!
"Tak poď Suzie," vliekla som ju . Nevedela ani chodiť po vlastných, taká bola strieskaná. Som zvedavá, ako to vyhovorí svojim rodičom, a ešte, keď ráno jej poviem o jej 'frajerovi'.. HM... Ráno... Pf! Večer!
!A... Ale Li-sa... Nechaj... a... Tak...! Viem cho...diť... po.. vlastných!" vykročila sama, ale po troch krokoch sa zosypala na zem.
"Tak to vidím. Hej, Robo, pomôž mi s ňou." Zavolala som na jedného z nich. Robo ledva stál, vedľa neho bol Džokej(volá sa Jakub, ale raz učiteška prepočula jeho meno na angline a zavolala: "Džokej! K tabuli!" Odvtedy ho tak prezývame, síce prve mu to liezlo na nervy, ale potom si zvykol), ktor bol asi najtriezvejší z nich a nakoniec Daniel, taktiež celkom triezvy. Ale ako už ich poznám, zavolám na všetkých, nepríde ani jeden, takže zavolám na jedného, prídu všetci. Radšej nech ju nesú oni, mňa skoro zabila. A tak išli štyria, skupinka, predo mnou a ja. Zrazu ma niečo chytilo za nohu a stiahlo.
"Ááááá!" zvrieskla som a snažila sa utiecť.
"Kam, kam, kvetinka?"
"Kvetinka?!" snažila som sa postaviť, ale pevne mi zvieral nohy. Kopala som ho, mykala som sa, ako som mohla.
"Robo! Jakub! Daniel! Hej! Pomoc!" skričala som na nich. Oni sa iba otočili, pozreli na mňa a pokračovali v ceste.. 'Čože?! To nie je možné!' Znovu som na nich volala a odťahovala som sa od toho hnusného chlapíka za mnou. Tentoraz sa otočili a mlčky na mňa pozerali. Žiaden náznak pomoci, starosti ,nič. Nezaujatý výraz.
Do nohy sa mi niečo zabodlo. Obzrela som sa a videla toho chlapa, ako mi zabodol nôž do stehna. Zvrieskla som od bolesti. 'To nie je možné! To nemôže byť pravda!' skúšala som samu seba presvedčiť.
"Tak, to by to malo spraviť. Už ma nebudeš kopať. Kvetinka, toto si ešte užiješ!" vyškeril sa.
"Nie!" kopla som ho druhou nohou, nezranenou.
"Au! Ty *****! Toto si ešte vypiješ!" Vrazil mi nôž do druhej nohy. Znovu som skričala. Nohy ma strašne boleli, ale aj tak som sa pokúšala oslobodiť. Kopala som ho zranenými a krvavými nohami, až sa mi nakoniec podarilo ho kopnúť do slabín a utekala som smerom k Robovi, Jakubovi a Danielovi, držiaceho Suzie.
"Prečo?" vydralo sa zo mňa. Prečo ste mi nepomohli? Prečo ste ma nechali napospas tomu netvorovi? Prečo?
Oni sa na mňa len pozerali. Prázdny pohľad. Mávala som im pred očami, a keď som sa išla dotknúť jedného z nich, odstrčil ma. Surovo. Spadla som. Nohy som si skoro vôbec necítila od toľkej straty krvi.. A vtedy som to pochopila.
Vytiahla osm si nôž z pravej nohy a hodila som ho po násilníkovi. Tesne som minula. Vytiahla osm si druhý nôž. Ledva som ho držala, ale aj tak som ho hodila. A trafila som ho do krku.
Vtedy sa mi zotmelo pred očami.
Vtedy som pochopila jednu vec.
Nikdy sa na nikoho nespoliehaj.
 

2 people judged this article.

Comments

1 Noe Noe | Email | Web | 9. january 2015 at 17:51 | React

No, začína to rozhodne zaujímavo. Tí jej kamaráti sú pekní kvietkovia. By sa takýto kamaráti mohli strčiť do zadku. By sa na nich spoliehala smrť! No, dobre, preháňam :D Ale snáď jej doplo ešte včas :D
Som zvedavá ako to bude pokračovať :D

2 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 12. january 2015 at 18:44 | React

To bolo akože skutočné, že sa ti kamaráti na ňu vybodli alebo dievča vypilo tiež prehnane moc alkoholu? Lebo hentakí ignor? Veď to keby som videla na vlastné oči a ani by som tú holku nepoznala pomohla by som jej :D Ak to bola skutočnosť tak potom je smutné, že takí ľudia existujú. Súhlasím s vodičom taxi mladí veľa pijú ale to by ani tak nebol problém ale keby sa potom vedeli správať keď sa takí ožratí tackajú po uliciach naspäť domov :D no vyzerat to zaujimavo idem hneď na ďalšiu kapitolu :-)

3 nami-a-yuki nami-a-yuki | Web | 24. june 2015 at 7:35 | React

Nami: *hľadá správne slová* Tí jej "kamaráti" sú takí, takí... preč! Som zvedavá, čo stane ďalej

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement