Cold Heart, 2. kapitola, 2. časť

31. december 2014 at 15:25 | Lucy-chan |  Anime poviedky
nevyšlo sa :D


2. časť


Zhlboka som sa nadýchla, akoby som sa topila.
"Mai! Mai, dobre, že si sa zobudila, nechcela som ťa už biť." Vedľa mňa sedela Masako s nastavenou rukou na plesknutie. Chytila ma za plecia. "Už je dobre, neboj sa. Sme tu, nikto ti neublíži." Z očí sa mi začali rinúť potoky sĺz a objala som Masako.
"Dúfam, že to bol sen a nie nedospatá noc." Monotónne zavolal Naru.
"Idiot! Veď tu kričala 'Stop!' a 'Pomoc!'! Naru, na to, aký si génius, si dnes mimoriadne zadubený!" zavrčala Ayako. Naru to odignoroval. "Skús povedať, čo sa stalo, dobre?"
"Dobre. Bola som v kúpeľni *smrk* priviazaná o nejaké rúrky. *smrk* Snažila som sa oslobodiť, no v tom tam vbehol hnusný, tučný chlap s bičom v ruke a začal ma mlátiť, že čo robím taký hluk. Mlátil ma všade. A-" prerušila som rozprávanie, lebo som nechcela na to spomínať.
"To je v poriadku, nemusíš viac hovoriť, ak nechceš." Usmiala sa Ayako. Skoro ako mama.
"Hm... Zaujímavé..." zamumlal Naru.
"Joj! Ty si asi taký empatický ako drevený panák!" zahriakla ho Ayako.
"Mali by ste byť už na to zvyknutí, nie?"
"To aj sme, ale toto je po dlhom čase, čo znova začala kričať zo sna! Už pol roka nemá také-"
"Doteraz nekričala?"
"Veď hovorím, že nie! Aj keď tí duchovia mali dosť hrozné... historky."
"Teraz som bola v koži toho dieťaťa ja." Vmiešala som sa do rozhovoru. Pozrela som sa na ruky a zhrozila som sa. Mala som na nich stopy po sekoch. "Nepozerala som sa na to z diaľky a ani Gene tam nebol." Naru stŕpol, no ostatní to asi tak nepostrehli.
"Gene sa ti zjavoval?" precedil cez zuby, nikto si nevšimol, že jeho maska povoľuje.
"Áno, Každý prípad. Aj keď ty si odišiel pochovať jeho telo. Až dnes sa mi neukázal. Čudné..." zamumlala som posledné slovo pre seba.
"Už sme tu," oznámil Lin a vystúpili sme z dodávky. Sídlo pána Tasumana je kaštieľ európskeho typu, nie tradičný japonský. Pred a za ním je obrovská záhrada s množstvom rozličných kvetov a kvitnúcich stromov z celého sveta. Dom je veľmi veľký, biely, s obrovskými oknami, terasou a balkónami s francúzskymi oknami. Vyzeral veľmi draho a takmer až kráľovsky.
Lin zazvonil na zvonček pri tepanej bronzovej bráne. Z domu vybehla slúžka a otvorila nám.
"Nech sa páči, poďte ďalej, pán Tasumano vás očakáva." S poklonou nám otvorila bránku. Naru vstúpil s Linom, my ostatní sme čakali na pokyny. Po chvíli sa vrátil so slovami: "Mai, dones náradie." S náradím mi pomohol Bou-san, ktorý stále frflal, že Ayako a John mu chrápali do ucha a nemohol sa ani vyspať.
K dispozícii sme mali 4 izby na 1. Poschodí - jednu pozorovaciu, spálňa pre mužov, pre ženy a Narua. Toto sídlo sa mi ani náhodou nepáčilo.
"Nezdá sa mi to. Duchovia tu vyzerajú strašne." Zašepkala mi Masako do ucha. Prikývla som, tiež som ich videla. Jednému chýbala ruka, druhému noha, tretí nemal oči, ďalší niekoľkí boli skoro ako zombie. Striasla som sa. Toto ani náhodou nebude dobré.
Po rozložení kamier a iných prístrojov na paranormálne javy Naru poslal Masako spolu s Johnom na prízemie, aby to išli skontrolovať, Ayako a Bou-san išli na 2. Poschodie. Yasu, Lin, Naru a ja sme zostali v pozorovacej miestnosti. Zrazu sme počuli krik. Rozleteli sa dvere, ale nikto v nich nestál. Oprava. Stála tam žena s podrezaným hrdlom, v bielych šatách, a za ňou chlapík, ktorý sa až nápadne podobal Jeffovi Zabijákovi. Obaja duchovia sa blížili smerom ku mne. Bolo to otrasné, kričala som, ale to akoby nikto nepočul. Lin zavrel dvere so slovami, že to bol prievan. Ustupovala som smerom k počítačom, tí dvaja ma nasledovali.
"No tak! Naru, Lin, Yasu!" skričala som. Konečne si ma všimli! Duchovia zaútočili, ale predo mnou sa zrazu mihli svetlá a ďalšia vec, čo som vedela, že som bola na zemi a lapala som dych ako ryba na suchu. Duchovia sa rozplynuli.
"Mai, odkedy si tu?" spýtal sa Naru.
Hodila som naňho neveriaci pohľad. "Celý čas. Celý čas som tu kričala, že sú tu duchovia, ale nikto nereagoval." Sykla som. Na to, že je génius, je niekedy dosť tupý!
"Nie, poslal som ťa s Matsuzaki-san. Prišla si až teraz." Zúžila som oči. Niečo sa mi na ňom nezdá. Celý ten čas mu nosím jeho prekliaty čaj a on si ma všimne až teraz?! Veď som mu bola rovno pod nosom!
"Nie, neprišla som teraz, Naru. Som tu skoro už odvtedy, čo som dorozmiestňovala kamery, čo sú dobré 3 hodiny!"
"Ale ja som ťa videl teraz prísť." Vmiešal sa do toho Yasuhara.
Zamračila som sa. Tí duchovia si snáď zo mňa robia srandu! "Tými dverami nedávno prešli duchovia!"
"Žiadni duchovia tu neboli, Mai. Inak by sa miestnosť ochladila a-"
"Mai, si v poriadku?!" rozrazil dvere Bou-san.
"Houshou, čo to má znamenať?" Naru zúžil oči.
"Masako odpadla, ale predtým mrmlala čosi o Mai a dvoch krvilačných duchoch pri nej."
Dovnútra vošiel John s Masako v náručí. Položil ju na gauč. Ayako si k nej sadla.
"Je celá studená a bledá." Poznamenala. Pozrela som sa bližšie a zbadala som to.
"Rin! Pyo! To! Sha! Kai! Jin! Retsu! Zai! Zen!" zrevala som 9 sekov na Masako. Bolo počuť neľudský rev a Masako zrazu vstala.
"Vďaka."
"Nie je začo." Usmiala som sa.
"A... a... ako si to vedela?"
"Intuícia." Nechcelo sa mi rozprávať o tom, že som trochu cvičila, aby som medzi nimi nevyzerala ako nejaká chudera a slaboška.
"To nebola intuícia. Ty vidíš duchov tak, ako slečna Hara, že Mai?" Naruov hlas bol viac než len ľadový. Bol naštvaný. Prečo?
"Nie, Naru, bola to intuícia." Zahľadela som sa mu do očí, aby si nemyslel, že klamem.
"Pred chvíľou si sa so mnou hádala, že si videla ducha, teda dvoch, a išli po tebe." Naru, splešať do rána!
"To je pravda, no to neznamená, že ich vidím stále." Ha!
"Klameš."
"Prečo by som mala?"
"Lebo nechceš, aby niekto vedel, že si-"
"Naru, niekedy príliš rozmýšľaš." Ukončila som debatu. Ha! Vyhrala som! Teraz sa z toho nevykrúti!
"Stále si myslím, že niečo tajíš." Bože, stále musí mať posledné slovo!
"Ešte niečo. Ako to, že si dokázala 9 sekov urobiť na žijúceho človeka? Nezomrel by?" Doprdele aj s tebou, Naru!
"Za tých pár prípadov, čo si tu nebol, niekoľkokrát posadlo duša niekoho a práve vtedy mi nič iné neprišlo na um, tak som skúsila toto. A vyšlo to!" usmiala som sa.
"Mai, si hrozná klamárka." Povedal sucho Naru. Moje oko tiklo.
"Neklamem!"
"Niečo tajíš."
"A čo?" sme zase pri predošlej debate.
"Mai, prestaň zastierať-"
"Naru, ty! Si zmizol na 5 rokov kdesi preč, zatiaľ čo ja som trochu cvičila, aj keď to nie je bohviečo. Spokojný?!"
"Nadmieru." Ironicky zamrmlal. Navrela mi žila na čele. Ruka mi chcela niečo chytiť a hodiť po ňom.
Zrazu sa ozval Lin: "Noll, spálňa pána Tasumana sa začína rapídne ochladzovať."
Všetci sme sa nahrnuli k nemu a pričapili sme sa na monitor. Snáď ho nikto nezadusil.
"Zaujímavé..." mrmlal Naru. Nejaké oblečenie a stolíky začali poletovať pred kamerou a zrazu pred kamerou sa objavila hlava bez očí! Skríkla som spolu s Ayako a Masako znovu omdlela, no John ju zachytil, Bou-san tiež mal na mále, aby neskričal ako ženskž, no Naru a Lin, mali kamenná tváre.
"Hello, strangers... I-"
"I wanna play." Ozval sa ďalší hlas.
"Of course, Amato. We're going to play with them. What about game of surviving?" Hra o prežitie? Čo? "If you leave this house immediately, you'll be saved, nobody will be hurt. Longer you stay in this house, bigger chance to get hurt or not coming home… alive! You have time till nine o'clock in the evening, otherwise... Game can begin!" Zmizol.
"Čo to malo znamenať?! Tie veci sú divné! Raz nás chce zabiť, potom nám navrhuje, aby sme ušli.... Čo?" nechápala Ayako.
"Podľa mňa tá hra spočíva v tom, že ak tu ostaneme, musíme bojovať o dvoj život." Ozvala som sa.
"Mai, tie Hladové hry ti začali liezť na mozog." Zahučal mi Yasuhara do ucha.
"Nebľač mi do ucha, chcem ešte počuť!" chytila som si ucho a cúvala som od neho.
"Jasné, Mai má možno pravdu. Ja som to pochopil rovnako." Zastal sa ma Bou-san.
"No, z toho vyplýva, že si budeme musieť pohnúť, ak nechceme byť zahrabaní niekde v hline." Ozvala sa Ayako.
"Fajn, Yasuhara, zhromaždi čo najviac informácií o tomto dome, ľuďoch, ktorí tu bývali, o obetiach náhodných , či plánovaných, proste všetko. Idem sa s Linom pozrieť do tej spálne." Dopovedal Naru a odišiel s Linom.
"Ľudia, neviete, kde je ten Tasumano? Od rána som ho nevidela a je už osem večer.. Mne sa nezdá, že by pracoval tak dlho." Spýtal sa Bou-san.
"Možno má takú prácu." Zahovorila to Ayako.
"Zvláštne, hlavne, že slúžka sa ma pýtala, či som ho nevidel, že vraj mal byť dávno doma." Zrazu ma prešiel zvláštny pocit. Nebolo to o duchoch, skôr taká predtucha o tom Tasumanovi. Niečo zlé sa s ním stalo.
"Ja som uťahaná... Idem sa osprchovať a potom spať." zmenila nám všetkým myšlienky Ayako. "Možno pre niekoho skoro, ale po 5-hodnovej jazde aj vy by ste boli unavení, keby ste len sedeli-"
"Po stenách izby som všade rozvešal amulety a zaklínadlá, aby sa tí duchovia nepriblížili a nič neurobili." Ozval sa Bou-san
"Vďaka. Ako ty hovoríš, začínam vidieť len posteľ..." zamrmlala som.
 

4 people judged this article.

Comments

1 Janča Janča | 31. december 2014 at 16:43 | React

skvelá časť :) najviac ma pobavilo to s tými izbami : jednu pozorovaciu, spálňa pre mužov, pre ženy a Narua. Ako keby Naru nebol muž :D ale inak chválim za to, že dokážeš aj opisovať ten priebeh prípadov ;) teším sa na ďalšie časti :)

2 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 7. january 2015 at 2:53 | React

Naru je nejaky ojedinelý druh existencie na zemi keď nemá izbu s chalanmi ale sám? :D však nech sa trošku uskromní taký škrob :D No ja si myslím, že tie amulety im moc nepomôžu a myslím si, že tomu Tasumanovi sa isto niečo stalo. Teším sa na pokračovanie :-)

3 Shandris Shandris | Web | 23. february 2015 at 10:08 | React

tak to som zvedava co sa bude dalej diat, tak oni sa chcu hrat hej?? no ja by som uz vzala nohy na ramena :D Som zvedava co sa stalo Tasumanovi :-?

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement