Cold Heart, 1. kapitola

28. december 2014 at 21:02 | Lucy-chan |  Anime poviedky

1. KAPITOLA


Ach... Už je to pomaly 5 rokov, čo Naru odišiel do Anglicka. A teraz je veľmi nepravdepodobné, že by sa vrátil späť. Aj keď pri ňom človek nikdy nevie.
Päť dlhých rokov, čo našiel telo svojho brata Eugena. Po jeho odchode SPR prevzala jeho mentorka Madoka Mori, takže naďalej riešime abnormálne prípady a stále som asistentka, Lin odišiel spolu s Naruom (Znova to otrasné skloňovanie mien :D). Masako sa tiež neozývala asi taký rok, ale potom ďalej spolupracovala s nami v prípadoch. Stali sme sa veľmi dobré kamarátky. Povedali by ste, že je to na hlavu, aby smesa my dve zniesli dokonca vedľa seba, nie to byť kamarátky. Ale ľudia sa menia.
*klop klop*
"Mai, choď otvoriť, prosím." Podišla som k dverám a pocítila som niečo známe. Veľmi známe. Otvorila som ich.
"Naru! Lin!" doslova zvýskla Ayako. Ja som nemo stála a zízala na oboch. Ostatní myslím že tiež.
"Mai, viem, že som pekný, no už by si mohla prestať na mňa zízať." Na čele mi pulzovala žila. Až som cítila, ako sa mi cez svoju masku som-chladný-inteligentný-pekný-a-perfektný na mňa škerí.
"Ahoj, čo ty tu? Prečo si nezavolal?" sypala naňho Madoka.
'Chcem som využiť moment prekvapenia a vidieť vaše výrazy. Bolo to k nezaplateniu!' pomyslela si Mai, čo by si Naru mohol o nich pomyslieť. Ale ten len mlčal. Narcistický pako! Nedarujem mu to!
"Chcel som vedieť, či sa náhodou neflákate, ale ako vidím, tak sa tu náhodou flákate."
"Len včera sme prišli z jedného prípadu! Nie sme stroje ako ty!" vybehla naňho Ayako.
"Aha. Myslel som, že už zajtra by sme mohli ísť vyriešiť ďalší prípad," povedal Naru a očami prebehol po všetkých, ktorí boli v miestnosti. Potom sa pozrel po miestosti. "Veľa sa tu nezmenilo..."
Že nie?! Nanovo sa to tu premaľovalo, skrine sa vymenili, je v nich väčší, počuješ Naru, VÄČŠÍ poriadok, než keď si tu bol ty!
"A aký je ten prípad?" ozvala sa Masako.
"Ten prípad je v meste Hyota. Pán Tasumano ohlásil mi ho telefonicky, keďže ešte stále vidí nad číslom do SPR to moje. Tvrdí, že duch v jeho dome ohrozuje mladé dievčatá vo veku od 15-19 rokov."
"Mladé ako mladé." Ozval sa Monk. Ayako naňho zazrela.
"A ešte častejšie napáda deti mladšie ako 13 rokov."
"Ten musí byť nejaký pedofil," neodpustil si Yasuhara poznámku.
"Tiež myslím," súhlasil s ním Bou-san.
Naru nič nepovedal, len smeroval k dverám. "Zajtra tu budete nastúpení o ôsmej. Jasné?" otočil sa.
"Jasné!" zborovo a znudene sa mu odvetili. Potom odkráčal.
"Zaujímalo by ma, čo ho naozaj donútilo priletieť naspäť do Japonska, lebo tým kecom o telefonáte som neverila ani keby neviem aký poker-face dal." Ozvala sa zozadu Madoka.
"Prečo?" spýtala som sa.
"Lebo by jeho klient zavolal prve mne a až potom jemu-"
*cŕŕŕŕn cŕŕŕŕn cŕŕŕŕn*
"Prosím, Madoka Mori, Shibuya Psychic Research...Aha..... Áno.... Dobre zajtra vyrážame," zložila. Všetci sme na ňu zvedavo pozerali.
"Fajn, Naru mal pravdu. Práve teraz mi volal nejaký ujo, možno 50-tnik, Tasumano Kurono. V jeho dome unášajú mladých ľudí, niekoľko dní chýbajú a keď sa znova objavia, sú buď to mŕtvi alebo postihnutí životnou traumou. Pri dievčatách sú to doslova znásilnenia, pri chlapcoch sú jazvy z bičovania alebo iných mučení."
"Fúha, tak tento prípad je vážny... Myslím, že by sme mali tam ísť len my, starší, pre istotu," ozval sa Bou-san po dlhom tichu.
"A ja si myslím, že by sme ta mali ísť všetci. Budeme spolu, tým pádom budeme o sebe vedieť. Pamätáš sa na predminulý prípad?" oponoval mu John.
Na ten prípad asi nikto nezabudne. Mali sme ísť zničiť, oslobodiť dom od ducha. Keďže bol ten prípad v neďalekom meste, neišli sme všetci, Ayako spolu s Johnom ostali v SPR. V tom dome strašil duch podvedenej manželky, takže ja, Madoka a Masako sme boli neustále v pozore. No stalo sa niečo neočakávané - ten duch sa nejakým veľmi dômyselným spôsobom dostal do Yasuharovho tela - hovorím dômyselným, pretože doteraz nevieme, ako sa mohlo stať že by oklamal Masako aj mňa - a potom do SPR. A práve vtedy duch zaútočil na Ayako, ktorá sa tiež snažilabojovať proti nej, ale nedarilo sa jej to. Ešte šťastie, že práve vtedy prišiel Bou-san a pomohol Johnovi, inak.... Neviem si predstaviť, čo by sa mohlo stať.
Ayako sa striasla. Bou-san si vzdychol. "Fajn, ideme všetci."
"Dobre, idem sa zbaliť."
"Ty si sa už aj vybalila?"
"Ty ešte nie?"
"No... plánoval som dnes, lebo včera po tej 10-hodinovej jazde v noci bez spánku som videl len posteľ, lebo niekto vedľa mňa chrápal, akoby drevo pílil." Nahodil Monk utrpiteľský výraz.
"Ja nechrápem!" schytal pohlavok od Ayako.
"Au! To bolelo!" chytil sa za boľavé miesto.
"Aj malo!"
"Ty jedna...!"
"Čo?! Azda by si neudrel dámu."
"Čo? Akú dámu?" obzeral sa začudovane okolo seba, hľadajúc tú 'dámu'.
"Myslím seba, ty idiot!" Ayako mu dala druhú výchovnú.
"Ty nie si dáma, dokonca ani žena! Mužatka!" Tu sa Ayako už naštvala a hodila po ňom neďalekú stoličku. Monk ju našťastie chytil, inak by sme museli kupovať ďalšiu. Madoka ich našťastie vypoklonovala z pracovne, než by stihli niečo naozaj rozbiť alebo seba samých prizabiť.
"Tak, ja už idem, potrebujem sa ísť pripraviť." Odišla Masako, hneď za ňou John, Yasuhara a Madoka, ktorá ma najprv nechcela nechať samu, no prehovorila som ju, že ešte musím vyplniť nejaké papiere, a spravím to rýchlo.
Bol večer, skôr noc a ja som ešte stále trčala v SPR. Vonku bola tma ako vo vreci. Teraz som naozaj ľutovala, že som neodišla ešte za svetla domov. V noci pobehujú po uliciach rôzni úchyláci, gangstri a iní ľudia s pochybnou povesťou. No nie som bezbranná! Mám so sebou paralyzér a nôž, keby niečo!(Nepýtajte sa ma, prečo mi ho Bou-san nanútil.)
Zaklapla som posledný obal a vložila ho do skrine. Bolo pol jedenástej v noci. Zhrozila som sa, lebo ráno ani nevstanem! Zrazu som počula zaklopanie na okno. Keďže som predtým zhasla, všade bola tma. Pozrela som sa z tmavého kúta na okno. Bola tam postava a dobýjala sa dovútra!
Mai, mysli! Čo urobím?! Najradšej by som utiekla von dverami, ale okno je príliš blízko nich.
*rozbitie skla*
Áno! Spustil sa alarm! To ho nachvíľu vyviedlo z miery. Obzeral sa všade vôkol seba, až mu oči pristáli na kúte, v ktorom som bola schovaná. Do hája! Vytiahla som paralyzér a v druhej ruke sa mi objavil nôž.
Približoval sa ku mne, alarm stále hučal. Bola som pripravená zaútočiť a spacifikovať ho. Natiahol po mne rukoua v tej chvíli som vytiahla paralyzér a rovno do ruky ho zasiahol prúd. Trislo s ním hodnú chvíľu, potom sa zvalil na zem. Mám šancu!
Vybehla som smerom k dverám, ale ten chlapík ma znenazdajky stiahol za nohu na zem. Použila som nožík a bodla som ho. Vyslobodila som si nohu, zatiaľ čo on skuvíňal, ešte stále neschopný pohybu a vybehla som von dverami. Bežala som ku vchodu, kde som bleskovo otvorila dvere a nechtiac vrazila do niekoho. Ten niekto ma chytil za ruky tak, že som nemohla újsť. "Nie! Pusti ma!" snažila som sa dostať z toho zovretia, ale márne! Ten niekto mi niečo hovoril, ale nevnímala som ho. Chcela som sa oftiaľ dostať preč a do bezpečia domova!
Zrazu sa objavil ten predošlý vlámač. A ten druhý ma stále držal.
'No tak, POMÔŽTE MI NIEKTO!'
 

4 people judged this article.

Comments

1 Shandris Shandris | Web | 28. december 2014 at 22:37 | React

Čože?! v tom najlepšom ale no taak :D dufam ze sa jej podari nejakym sposobom vytrhnut od nich a zdrhnut:/ Ale ozaj vypada to super tuto poviedku budem citat :D A som zvedava na ten pripad ci ho vyriesia ak sa teda nieco nezmeni ako ten koniec s unoscami hajzli jedni :D

2 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 28. december 2014 at 23:12 | React

Takto to seknúť v tom najlepšom :D no anime som síce nevidela  ale snáď nebudem maž problém časoms a v tom zorientovať :-) teším sa na ďalšiu kapitolu :-)

3 Janča Janča | 30. december 2014 at 19:30 | React

ja ťa milujem :D odkedy si spomenula, že by si písala poviedku na Ghost Hunt odvtedy som sa na to tešila...a ono to tu je :D Na začiatok zaujímavé, teším sa na pokračovanie a či ju Naru príde vyslobodiť :D a to skloňovanie je fakt ťažké :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement