Dangerous 6. kapitola

16. november 2014 at 11:23 | Lucy-chan |  "Zo života" aneb nie-anime poviedky
Čaute ľudia, dlho som už nič nepridala.... Sa za to hanbím... Ďakujem ešte tým, ktorí sem chodia, vážne
vážne vďaka :-) podľa ankety, že ktoré poviedky mám pridávať častejšie, mi vyšlo, že Dangerous. :-D tu ho máte

6. Kapitola


Keď potichu prechádzali po ľudoprázdnych chodbách Mia sa spýtala:" A ako mu vrátiš mobil?"
"Komu? Leovi? Dám mu ho na skrinku. Vieš, cez prestávky ma vláčil stále so sebou,kde sa pohol."povedala s nezáujmom Lívia.
"A ako chceš docieliť, aby si nás nikto nevšimol?"
"Kľud, všetko bude v pohode. Iba dáme mobil a vypadneme zo školy. Mission complete!" vysvetlila jej Lívia terajší plán.
"Číslo skrinky?"
"148." Ľahko zapamätateľné, každú prestávku sme tam k tomu chodili, a navyše, v minulej škole som bola najžiačka v škole, nejaké tri čísielka si azda nezapamätám?!"
"Aha." Rýchlo prešli popri skrinkách, až konečne zbadali Leovu skrinku. Nebadane položili na vrch jeho mobil a vytratili sa z budovy školy. Na školskom dvore a´lá pustatina nikto nebol, dokonca ani poloslepý školník.
"Je tu podozrivé ticho..." pomyslela si Mia. Zrazu Líviu nikto schytil za zápästie zozadu a zakryl jej ústa.
"Kamže kam?!" zašepkal jej do ucha známy hlas. Lívia sa snažila otočiť. Zase sa v jeho ľadovomodrých očiach zračila akási drzosť. "Veď ja ti ten výškrn z tváre zotriem!" pomyslela si bojovne.
"Vieš po čo som si prišiel, však?" zavrčal, či skôr zapriadol? Keďže hovoril potichu, Lívii sa to tak zdalo.
"Myslíš peniaze?!"
"Hm." prikývol. Teraz už bol vážny. "Asi by som sa s ním nemala zahrávať. Rozhodne nie teraz..." pomyslela si pri jeho terajšom výraze.
"Tak čo?!"
"Asi nie je veľmi trpezlivý..."
"Rada by som, ale teraz som v šachu." Nadvihol obočie. Lívia pretočila oči. "No až keď ma pustíš, lebo teraz sa ledva pohnem!" zavrčala. S neochotou ju pustil. Lívia sa začala hrabať v taške. "No tak, kde je moja peňaženka?!", pomyslela si, "Sakrááá!"
"Tak čo? Azda si ju naschvál nezabudla?!" vrčal aj on po chvíli.
"Nie! Inak by som tu ani ráno nebola!" štekla aj ona.
"Mám ju!" Lívia vytiahla peňaženku.
"Konečne! Také ťažké?! Si mi ich mohla dať už ráno a teraz by si mala menej starostí!" usmieval sa Patrick opretý o stenu školy a naťahoval ruku za peniazmi. Vtom Líviu niečo napadlo. Ke&´d sa Patrick naťahoval, ona si pritiahla peniaze naspäť k sebe. A zase, a zase, takže to vyzeralo, akoby on bol kocúr a snažl sa chytiť rybu na nitke.
"K****, ženská, daj mi tie prachy!" zrúkol, keď už asi po pätnástykrát nechytil 20€-ovku.
"Až keď si ich chytíš!" povedala so smiechom a začala utekať. Patricka to dopálilo a poďho za ňou! Lívia bežala okolo celej školy, potom do budovy. Patricka už mala skoro za sebou. Zabočila do učebne chémie. Nebol tam nikto. Ešte šťastie, že bol kabinet otvorený, tak sa tam skryla. Patrick vošiel do chémie.
"K****! Kde sa skryla?!" a začal prehľadávať učebňu chrbtom k dverám kabinetu. Lívia ho pozorovala. "Teraz mám šancu!" pomyslela si a išla otvoriť dvere na chodbu. "Gotchya!" s treskotom sa otvorili dvere a v nich stál Patrick s úškrnom na perách. Lívia vyletela z kabinetu a snažila sa ho striasť, tak kľučkovala po chodbách s Patrickom blízko za chrbtom. Vybehla zo školy. Tam na ňu stále čakala Mia. "Zdrhaj domov! Ja to vybavím!" skričala na ňu. Mia na ňu vyhukane??? a až potom jej doplo čo vlastne Lívia svetelnou rýchlosťou povedala. Začala utekať spolu s Líviou k školskej bráne. "Rozdeľme sa!" skríkla Lívia a rozbehla sa opačným smerom ako Mia. Tá chvíľu behala, ale potom sa otočila. Patrick nasledoval Líviu a tá už pomaly nevládala.
"Veľa šťastia." zašepkala.
Lívii pomaly dochádzala sila behať. Už nevládala. Ale Patrick bol jej stále za chrbtom. Nemohla sa len tak vzdať! Nie! Vybehla rovno pred kamión a ledva sa mu stihla uhnúť. Ale aspoň získala nejaký náskok pred Patrickom.
"Zlá voľba." zavrnel hlas už pri jej uchu. Lívia sa obzrela. Patrick!
"A-Ale..."
"Myslíš si, že nepoznám tvoju stratégiu?! Dá sa ľahko uhádnuť. Takú má každý!Uhni všade, kde by sa on nedostal. Zvaľ veci na zem, aby si mu to sťažila! Bože, dievča, to všetci naraz máte rovnaké myslenie?! A teraz k veci! Prachy!" namrzene zavrčal, chytil ju za rameno a ťahal ju niekam.
"Hej!"
"Čo?!"
"Kde ma to ťaháš?!"
"Niekam, kde by si mi nemohla újsť." vyškeril sa.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Noe Noe | Email | Web | 20. november 2014 at 18:06 | React

Fajné, celkom ma to baví čítať. Som "zkusla" všetkých šesť častí teraz. Možno tých preklepov tam bolo trochu viac, čo bolo také mierne rušivé, ale ináč v pohode.
Lívii držím palce, Mia by ju nemala stále odrovnávať, pretože takto plán mať snáď nikdy nebudú. Leo sa môže ísť dať vypchať, pripadá mi trochu... eh... neviem... nie je mi sympatický xD a Patrick by sa mohol dať liečiť, alebo by bolo celkom dobré ho za trest zavesiť za gule do prievanu, čo nevie čo so sebou, kľudni tie hormóny, chlapče... xD
Tak ja teda čakám na pokračovanie. Som zvedavá, ako sa dej bude ďalej vyvíjať :D

2 tsuki-chan tsuki-chan | Web | 20. december 2014 at 17:06 | React

Z vety "rozdeľme sa" nikdy nič dobré nevzišlo baby sa mali spojiť nakopať ho :D :D dúfam, že bude Lívia v poriadku idem hneď na ďalšiu kapitolu :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement