MSIAOT - 11. kapitola

1. may 2014 at 18:43 | Lucy-chan |  "Zo života" aneb nie-anime poviedky
Ja by som sa tu už ani nemala ukazovať, ľudia, ako možete somnou vydržať?! Pridávam sem vec akurát tak raz za mesiac! :D ale nie, ja to tak nemyslím, chcem žeby ste tu chodili, of course, ja sa ale divím, že to vydržíte tak dlho čakať :D ale ste sa dočkali, možno budem viac už pridávať :D otázka - mám nechať kamarátku, aby mi pomáhala s blogom, alebo nie?
11. KAPITOLA


"Niečo sa mi nezdá, je v tej operačke nejako dlho." Prerušila to hrôzostrašné ticho Vicky. "Lebo nechcela ísť dobrovoľne na stôl. Inak by to išlo rýchlejšie a bolelo by ju to menej." Ozval sa Lucas.
"Ty si idiot?! Veď do tej nemocnice len zdochnúť! Nemohol si tých pár kilometrov navyše najazdiť a by som bola hneď pokojnejšia, kde viem, že nezomrie!" vybafla Vicky.
"Vicky, preháňaš to." S kľudom povedal Patrick.
"Nie, nepreháňam! Keď som si rozdrela ruku na plote, tak som musela behať z tejto nemocnice do hlavnej, aby mi neamputovali ruku!" máchala okolo seba.
"A mne zas zachránili život, takže je to normálna nemocnica." Otrávene vyprskol Lucas, ktorému nervy sa zbláznili do jedného z tej malej krpane. Prečo počúvol toho štvorokého debila, aby nasledovali Vicky?! Mohol byť doma, pred compom a pozerať Game of Thrones! Ale nie!
Zrazu zo sály vyletel doktor. "Vaša sestra je v poriadku, nesmiete ju zatiaľ navštevovať. Dovidenia." Vysypal to zo seba guľometovou rýchlosťou.
"Čo?! To čo malo znamenať?!" vyprskla Vicky.
"Najčastejšie otázky na doktorov: Je v poriadku? Môžeme k nej ísť? A podobne." Zamrmlal Lucas.
Vicky sa obzrela za doktorom, a keď jej zmizol z dohľadu, vybrala sa za lôžkom, na ktorom bola jej sestra. Patrick ju chytil za ruku: "Si normálna?!"
"Nasrať doktorom! Teraz, keď mám sestru aspoň ako tak nažive, nebudem čakať ani minútu. Mamu už otec postrelil, keď sa dozvie od Sonii, že je tu, máme po chlebe! Idem sa k nej len pozrieť, ako sa NAOZAJ má." Poslednú vetu povedala už pokojnejšie oproti prvej. Patrick len vzdychol, ale nasledoval ju, spolu s ním aj jeho bratranec.
Zastali pri dverách s číslom 53. "Nato, ako to tu vyzerá byť plno, je dosť málo izieb obsadených." Skonštatoval Patrick.
"Zato v márnici ich už ani nevedia, kde dávať." Zamrmala Vicky. Patrick ju prebodol pohľadom, no Vicky ho odignorovala. Otvorila dvere, no nikoho v izbe nevidela.
"Čo?! Ako?! Veď sme ich videli tu vchádzať!" teraz už napálený Lucas sa rozhliadol po izbe.
"Neišla do izby vedľa?" opýtal sa Patrick.
"Nie, videla som ich tu vojsť!" precedila Vicky. "Nie je možné, aby sa vyparila sekundu potom, čo ten ťuťmák vyšiel z izby!" prehrabla si vlasy, čo bola taká nervózna.
"Nie sú tam niekde dvere? Niečo ako zadný východ." Skúsil to nejako Patrick, no okrem štyroch stien s jedným oknom, päť postelí, pár stolíkov a iných zariadení nevideli nič. Vicky si sadla na prázdnu posteľ. O chvíľu sa jej začali natriasať plecia.
"Nie, nezačni tu ešte revať...!" zakňučal Patrick.
Vicky si nebadane utrela slzy. "Teraz je to po prvýkrát, čo sa cítim neschopná. Neviem, kde je, čo je s ňou, ani.... Proste nič." Otočila tvár, aby jej nevideli do nej, aby nevideli slzy. Ona nemôže ukázať slzy. Neplakala doteraz, nebude plakať ani teraz.
"Počuješ to?" z ničoho nič sa ozval Lucas. Všetci naňho prekvapene pozreli, či nemá halucinácie. Už len to, že pár dní nejedli, to mohlo spôsobiť. Ten pristúpil k stene a chvíľu počúval. Patrick pozdvihol obočie. Asi by už mali fakt sa vyspať a najesť!
"Niečo za tou stenou je." Odstúpil od nej.
"Ďalšia izba. Inteligent." Zamrmlala Vicky.
"Ak si zabudla, sme na konci chodby a ďalej je len sklad pre upratovačky. No tu niečo nesedí... Si všimni, ľavá stena je hneď 10 cm od zárubne, zatiaľ čo na chodbe je to dobré dva metre." Zamračil sa Lucas, lebo aj tento detail im možno pomôže nájsť večne-unesenú-Silviu.
"Ak si zabudol, tak aj tie upratovačky musia mať nejaký priestor, nie byť netrieskané v komore meter krát meter." Zamrmlal Patrick.
"Jasné, a jedna z nich kňučí 'Zachráňte ma!'"
Tu Vicky vystrelila z postele, akoby mala pod zadkom raketu a schytila Lucasa za plecia. "Čo si to povedal?!"
Ten chudák bol z toho taký prekvapený, že sa zmohol len na otváranie a zatváranie úst ako ryba. No Vicky ďalej nečakala naňho, kým sa vykokce, rovno udrela päsťou do steny.
"Nie, nikto si to nevšimne." Ironicky podotkol Patrick. Vicky sa nestarala, či ju niekto počuje, alebo nie. Už počula aj ona ten hlas. Bol taký podobný Silvii, že búšila aj s krvavými hánkami. Patrick ju odstrčil od steny a Lucas ju vymenil. Samozrejme, že schytal pri tom 'pár' lakťov do nosa a ostané ťahy, ktoré sa naučila pri výcviku. Už-už sa stena búrala. Tri... Dva.... Jeden... PRÁSK! Stena sa rozletela. Vážne tam bola ďalšia mini izba.
"To nie je možné... Kto to mohol urobiť?!" zhrozila sa Vicky, keď uvidela to, čo bolo v 'izbe'. Lucas ihneď pribehol k telu, ktoré vyzeralo ako Silviine (chalan si zapamätal :D). "Mám ju!" zakričal, no tu sa spoza Vicky vynorila ďalšia postava - ten doktor, ktorý operoval Silviu. A mal v ruke skalpel.
"Čo ste to urobili?!" zreval tak, až sa zbehlo celé oddelenie
"To by ste nám mohli povedať vy!" zrevala Vicky. Ten doktor až poskočil, no nebol jediný. Nasratú Vicky by ste nechceli stretnúť ani vy. "Čo ste s nimi chceli urobiť?!" ukázala na kopu ľudí v kúte, ktorí neprejavovali žiadne známky života. Na druhom konci sa krčili tí, ktorí ako vidieť mali skončiť takisto. Potom ukázala na ten druhý koniec. Doktor nevydal zo seba ani hláska. Len sa uškrnul a zahnal sa po Vicky. Tá sa ako-tak stihla vyhnúť čepeli noža, no ten vedľa nej to schytal. S rozšírenými očami pozerala, ako sa z toho nevinného chlapca pred ňou rinula krv po zemi. "Vy ste tu všetci psychopati alebo čo?!" zvriesklo dievča z davu a utekalo za tým chalanom, asi bol jej frajerom.
"Silvia, je čas sa prebudiť." Hovoril k nej Lucas, ale keďže bola v bezvedomí, nemohol teraz urobiť nič. Tak ju zobral na ruky a preniesol von z tej zatuchnutej diery. Obišiel psychodoktora, ktorý sa stihol za ním obrátiť, ale netrafil sa, vyklepanú Vicky aj nechápajúci dav ľudí. O pár sekúnd nato do nemocnice vtrhli policajti.
"Kto to bol?!" zreval policajt s bradou ako Barbarossa. Nejaký človek ukázal na toho doktora a policajt podišiel k nemu, strhol mu naoko ozajstné fúzy a zreval: "Mám vás, vy podliak! Teraz sa už nevykrútiš z toho!" a odvliekol ho preč. Ostatní policajti vyviedli von preživších, mŕtvych vyberali von ľudia v bielych oblekoch (viete, na to, keď je nebezpečný odpad alebo niečo také :D). Vypočúvali pár svedkov, medzi nimi aj našu trojicu.
"Mhm.... Uwaaaa!" zívla Silvia. *Silviin pohľad na vec - p.o.v.*
"Mala by si si umyť zuby." Skonštatoval Lucas, ktorý ma mal na kolenách. Som sa za ním obzrela a prebodla ho smrteľným pohľadom. Ten to ignoroval.
"Idiot nadutý!" zamrmlala som. "Tebe tiež huba nevonia po fialkách."
"Slečna, viete niečo o tomto prípade?"
"Akom prípade?" naozaj som bola prekvapená, celý čas som spala, alebo bola donútená spať. "Celý čas som bola mimo, naposledy si pamätám, ako ma išli operovať kvôli boku."
"A prečo vám operovali bok?" Ten policajt je otravnejší než Lepka = spolužiačka, ktorá sa nalepila na každého, ktorý okolo nej prešiel a nepustila ho, pokiaľ mu nedopovedala svoj neuveriteľne nudný príbeh o tom, čo včera robila, ako sa má jej otrasná medeno-čierna mačka so zelenými očami a o tom, ako sa jej malý braček na ňu vyvracal, keď ho vyhadzovala 2 metre do vzduchu.
"Lebo som spadla do priekopy."
"A čo ste robili pri tej priekope?"
"Pýtate sa, akoby som ten psychodoktor bola ja a nie henten chlapík."
"Snažím sa zistiť, čo svojim obetiam robil."
"No bohužiaľ, nepomôžem vám. Celý čas som spala." Nepokojne som sa zamrvila, jednako od boľavého boku, jednako od toho 'policajta'.
"Fakt ste nič nevedeli?"
"Kriste, veď ju počujete, že nič nevie, lebo bola pod liekmi! A mohli by ste už odísť?! Nevidíte, že je jej zle?!" vybehla naňho Vicky.
"Slečna, upokojte sa."
"Ja sa mám upokojiť?! Skoro mi zabili sestru, mamu a aj mňa by zabili! A to mám byť kľudná!"
"Kto vás chcel zabiť, slečna?" Ten policajt s otrasne pokojným hlasom sa snaží Vicky nejako zahnať do rohu aby mu o TOM povedala, alebo sa mi to len zdá?
"Ten doktor. A teraz je z toho vynervovaná." Snažila som sa to zahrať do autu. Všetci štyria po mne zakukli. No Vicky sa rozhodla nespolupracovať.
"Prečo im nepovieš pravdu? Že ťa skoro zabil vlastný otec! Postrelil tvoju mamu, nás všetkých nechal len tak niekde v lese zhniť a podobne." Luc sa do toho zavŕtal. Mala som sto chutí vraziť mu takú, žeby mu stena dala osmu!
"Slečna, vy ste nám chceli toto zatajiť?!" zdvihol hlas ten somár policajt. "Pravdepodobne po vás aj poslali toho doktora, ktorý je známy masový vrah po celom okolí!"
Nabudúce ak ostaneme v nejakej kaši, v žiadnom prípade nedovolím, aby ostatní sa dostali k slovu, inak to môže dopadnúť takto!

 

1 person judged this article.

Comments

1 Citruštek Citruštek | Email | Web | 6. may 2014 at 16:19 | React

Oukej oukej, bolo to dobré, miestami zábavné, miestame zvláštne, bol to mix. Pretože si poriadne nepamätám, o čom je tento príbeh a vybavím si to tým, keď omrknem predošlé kapitoly aspoň v rýchlosti, aj keď som ich čítala, no ale, dlhá doba a moja pamäť býva zamestnaná aj inými vecami. ^^" V každom prípade sa teším na tvoju lepšie aktívnosť a čo sa týka tvojej kamarátky, tak ak obidve máte spoločné záujmy, tak to môže blogu prospieť. :-)

2 Janča Janča | Web | 7. may 2014 at 17:54 | React

"Zato v márnici ich už ani nevedia, kde dávať." tak táto veta bola úplne super :D mám rada čierny humor :D ale asi(asi? :D! si budem musieť prečítať aj ostatné kapitoly, lebo som sa strácala, nemala som už ani poňatia o čo sa jedná :D ale to je detail :D a.......tá kamarátka môže pomôcť, ak máte spoločné záujmy a tak, ale rozhodni sa ty ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement