MSIAOT - 9. kapitola

29. december 2013 at 16:42 | Lucy-chan |  "Zo života" aneb nie-anime poviedky
So, keď tak rozmýšľam, dlho nebola nijaká poviedka :D a táto už dosť dlho :D Tak ku tým Vianociam a Novému roku :D možno pridám aj ďalšiu časť :)

9.KAPITOLA



Lukasov pohľad
'Prečo doriti ja?!?!?!' Celú cestu som si nadával. Kvôli mojej inteligencii level 69, ktorá sa nesmierne preukázala a vďaka nej som teraz v ohromnej kaši! Musím niesť nadrogovaného krpca, ktorý je šialený aj bez toho, a dôjsť k Vicky s "nepoškodenou" naspäť. Kto by nebol nasratý?! Nabudúce, ak stretnem Soniu, zabijem ju! Alebo ju budem mučiť! Hm... ten nápad sa mi začína páčiť....
Po niekoľkých hodinách blúdenia tými uličkami som konečne našiel tých dvoch. Som zmorený, lebo krpec je ťažký, stále blúzni o nejakom "Puincovi" a mne to už poriadne lezie na nervy. Raz som na ňu zvrieskol, aby prestala, načo sa len rozrevala na celé kolo. Trvalo mi dobrú polhodinu ju upokojiť. Ale aspoň potom zaspala, asi od toho plaču. Teraz sa zase zobudila a začína to celé odznovu. "Hej, Lukas! Čo si urobil mojej malej sestričke?!?!" zvrieskla na mňa Vicky. Bože, keď toto prežijem, tak aj atómovú bombu. Zazerám na ňu, akoby bola mimozemšťan. "Nič... To Sonia." Snažím sa pokojne hovoriť, no vo vnútri bublem. Nie žeby som Vicky nemal rád, no nie je ani naj kamoška. Patrick sa naopak zaujíma o Vicky. No o tom potom, musím myslieť na iné veci a jednou z nich je, ako uzdraviť krpca. "Hej, krpec!" zavolám na ňu, keď zrazu vystrelila zo zeme a mierila rovno na stenu. Otočila sa a zazrela na mňa. Slabá iskrička nádeje však bola ihneď zahasená, lebo znova sa vyškerila od ucha k uchu a mierila na inú stenu. Vicky sa ju snažila udržať, žeby si nevyrazila zuby, keďže krpec nebehal, rovno lietal. Pribehol som k nim. "Ideme do auta a k nám, naši sa už určite strachujú, kde toľko sme. A ešte keď sa im ukážeme takto... Neviem, či prejdeme s výhovorkou prespal som u kamoša." Patrick hneď nato vytiahol mobil a volal akémusi Ivanovi... Počkať.. Ivan... Ivan... Jáj, to je 'ten Rus' podľa matikára. Ten si nevie zapamätať ani jedno meno, tak ľudí buď prezýva podľa niečoho výrazného na sebe, alebo správania. Tak máme v triede 'Šialenú, Mastný vlas, toho Rusa - nie je z Ruska, len to meno...-, ja som babrák alebo nenaučený - v akej je nálade a niekedy aj oboje -, P je bifľoš, V je vojačka alebo tá drsná, jeden chalan s dredmi je podľa neho hulič, ďalší je úlis, slimák, ten Španiel - asi aby nebol len ten Rus -, a podobne... "Skvelé, Ivan to za nás zatiahne, povie že sme prespali u neho, ale potom mu máme vykecať 'šťavnaté zážitky'" prekrútil očami. Boha, ten Ivan je jak baba! Ale aspoň pomôže. A tak teraz ťahám drobca do auta, ktorý sa vzpiera, akoby ho ťahal sám diabol do pekla. Až nakoniec to nevydržím a púšťam ho. No hneď nato sa otáčam a zdrhám za ním. Ale nestihnem to, Silvia leží na zemi roztiahnutá ako žaba. "No k****, Vicky ma zabije!" No hneď nato otvára oči a zazerá na mňa. "Nečum!" vybafne na mňa a hlavou mi udrie do čela. Čo to... "Človeče, nečum mi na kozy! To si sa ešte nepoučil?! Vicky, prečo ste tak ďaleko?" volá na nich. A ja na ňu naďalej čumím. "Si v poho-!" "Jasné, že som! Prečo by som nemala byť?" zazerá na mňa jak na vola. "Ale veď pred chvíľou-!" "Hej, viem, trošku nepríčetná, šialená, bohviečo, ale už som v pohode. Teraz mám takú chuť zabiť Soniu!" praská si prsty. Toto isté robí aj Vicky. To znamená, že je v pohode. "Keby som vedel, žeby ťa len trebalo švacnúť o stenu, urobil by som to už pred 5timi hodinami, krpec!" zamumlal som dosť hlasno, aby to počula. Pomaly ku mne natáčala hlavu a výraz, ktorý mala, nebol vôbec dobrý. "Utekaj, lebo keď ešte raz sa ozveš, zlomím ti väzy!" zašepkala hrôzostrašne, no so mnou to ani nehlo. "Krpec, mne nemôžeš ublížiť, nato si príliš malá a ľavá!" vmetám jej to do tváre s úškrnom. Len-len že po mne neskočí a neroztrhá ma, no Vicky, prvotriedny chladič, ju zrazí k zemi. A aj mňa. "Na staromanželské hádky si nechajte čas keď budete aspoň sami!" "My nie sme manželia!" vypľujeme obaja. "Že som si to nevšimla, cez tie doberačky sa ťažko tak nedá povedať!" Niekedy mám chuť ju tak nakopať! "Fajn, do auta!" rozkáže. "Áno, generál!" zasalutujem zo srandy. Hneď nato schytávam pohlavok od Silvie, ktorej vidím na tvári úškrn. Sadáme do auta a mierime k nášmu domu. Cestou sa Vicky pýta sestry: "Silvy, už si v pohode, že?" "Prečo by som nebola?" "Veď-." "Aha... No takto ti poviem, už viem, prečo hentá rašpľa je taká šialená! Ona... berie drogy!" a zatvári sa pritom ako Monk, ktorý vyriešil prípad. Na ňu zazriem. "A na to si prišla až teraz?" Keby pohľad vedel zabíjať, bol by som už toľkokrát mŕtvy, že ani mačky s ich 9 životmi by nestačili na mňa. "Boha, to čo za p******* sa ti snívali?!" vybafnem na ňu. Ona na mňa prekvapene pozerá a potom očerveneje. "No... ehm.... Ono to bolo pod vplyvom drogy, takže sa to nepočíta!" "Sil, povedz o čom si blúznila?" už je zvedavá aj V. "Tak boli tam akési divné pomaľované dúhové steny, potom poník-!" "Poník?! To bola tá skriňa?!" "Čo? Aká skriňa?" "Okey, pokračuj ďalej." A dusím sa smiechom. Vôbec nemá poňatia, čo stvárala, zatiaľ čo bola v tej ríši snov a iných hovadín. "Bol tam pekný chlapec, ktorý sa ani náhodou nepodobá hentomu neandrtálcovi vpredu," ďalej sa rozpráva s Vicky, no mňa tá poznámka o chalanovi a neandrtálcovi... "Skús ešte raz povedať neandrtálec na moju adresu, skončíš veľmi zle, krpec, a je mi jedno, či Vicky pri tom bude alebo nie!" Krpec sa najprv vyškerí, no pri slove krpec sa nadurdila a skoro letel päsťák smerom do mojej hlavy. "Sil, pokračuj, nevšímaj si ich, závidia... A ako vyzeral ten chalan??" "No... Bol taký... čudný...ale pekný! Mal snedú pleť, modré oči a ... zeleno-fialové vlasy." Keď povedala to posledné, vyprskol som od smiechu. Vicky s Patrickom zozadu na ňu čumeli, akoby im povedala, že videla UFO. "Dávaj pozor na cestu, ty idiot! A nenačúvaj rozhovoru iných!" No naďalej zo mňa vypadávali chce-to-byť-smiech vecičky, no už ich neregistrovala. "Nedá sa to nepočúvať." Sa snažím pokojným hlasom odpovedať. Ale ona ma ignoruje. "Viem, že je to divná kombinácia, ale bol pekný!" nafučala sa. "Keby len divná.." ďalej ju podpichujem. Tu schytávam ten slávny päsťák. "Venuj sa riadeniu a nechaj nás na pokoji!" "Rád by som, ale niekto mi tu vrieska do ucha o svojich blúzneniach a rozdáva päsťaky!" vybafol som na ňu a pustil volant. Skoro nás prizabilo protiidúce auto, ale povedal som si svoje! "Ty... ty si idiot! Chceš nás zabiť?!" "Máš krámy abo čo?!" Tu očervenela ako paradajka. "Nemám! A staraj sa o svoje veci!" odvrátila sa. No o chvíľu už zase reptala s Vicky. Toto bude dlhá jazda...

Zatiaľ...
Lucy-chan
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 29. december 2013 at 23:21 | React

chudak Lukas bolo mi ho luto co vsetko si musel prezit so Silviou ale velmi som sa na tom smiala :D tesim sa na pokracovanie :-)

2 Citruštek Citruštek | Email | Web | 31. december 2013 at 10:33 | React

Mňa dorazilo tie prirovnávania typu: ,,Ako keby videl mimozemšťana." ,,Ako keby videl práve UFO." a podobne. :D Sranda celkom. :D Inak nepríjemné, keď mu dieťa celý čas plače, potom prestane a potom zas. Na to treba mať len pevné nervy! :D
Dúfam, že čoskoro bude ďalšie pokračovanie. :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement