Dangerous - 2. kapitola

9. november 2013 at 18:44 | Lucy-chan |  "Zo života" aneb nie-anime poviedky
Po dlllllllhom čase som opäť tu :D Aj vy ste mali tento týždeň taký "rušný"??? My sme písali každý deň aspoň 2 písomky, z toho bola jedna štvrťročná -_-" Hrozní učitelia! :D No, keďže už konečne je piatok, také mini ospravedlnenie za neúčasť :) A všimla som si, že Patrick má najviac ohlasov v komentoch :D

2.kapitola



"N-nie, my máme naponáhlo." osmelila sa Mia a obe mierili k školskej bráne. Cestu im zatarasili jedni z jeho kumpánov a pomaly ich obk+účili. "Ešte stále chcete ísť do tej knižnice?" spýtal sa jeden z tých grázlov. Mia sa nahla k Lívii a ticho jej šepla: "Vidíš, preto som chcela čo najskôr vypadnúť..." "Čo si to tam šepkáte?!" spýtal sa Patrick. "Nič, čo by ťa malo zaujímať!" odvrkla mu Lívia. Chalani na ňu len civeli. "Azda som zle počul, Lívia." povedal a pritom zdôraznil jej meno. Lívia bola sama roztrasená ako kurča, no nechcela, žeby to na nej videl. Mala strach z tých goríl, no ako sa hovorí, najlepšia obrana je útok. Preto musela niečo podniknúť. "Nič-čo-by-ťa-malo-zaujímať-Patrrick! Tomu by si už mohol porozumieť! Alebo si ešte stále nahluchlý?!" sekavo mu to zopakovala a pritom neuhla pohľadom. Chalani 'óóó'kali a Mia na ňu vyvaľovala oči. 'Kde sa v nej vzalo toľko odvahy?!' Mia ju potiahla za rukáv rovnošaty. "Lívia, kľudni sa. Azda nevieš, čo ti môžu urobiť?! Sú to gangstri!" šepkala jej, no Lívia ďalej hypnotizovala Patricka, ktorý jej to oplácal. Patrick vyrazil k nej. Lívia sa nehla ani o centimeter, hoci vo vnútri by už dávno vzala nohy na plecia, a ďalej ho vraždila pohľadom.
"Ale, ale..." chytil ju za ramená, takže nemohla nijako újsť: " Si nejaká drzá, nemyslíš?!" drvil ju.
"A čo, keď som drzá?! Čo mi urobíš?!" ďalej ho provokovala.
To ho už začalo vytáčať. "Tak ma počúvaj, Lívia. Síce si tu nováčik, ale to ti nijako nepomôže v tejto situácii. Keby si nebola taká drzá, bola by si v lepšej situácii, ale takto,"tresol ju o školský múr,: "asi ťažko!" Teraz Lívia bola zakliesnená. Nemohla nikam újsť. Obrátila hlavu, aby sa nemusela pozerať do ľadovo modrých očí dravca pred ňou. A ten dravec čakal odpoveď. Tej sa ale nedočkal, lebo Lívia bola taká tvrdohhlavá, že sa nepokorila. "Tak naďalej budeš držať bobríka mlčania, čo?" Zrazu Lívia zacítila na krku niečo vlhké.. Myslela, že to nejaká obrovská kvapka, no tie kvapky pokračovali nižšie. "Fuj! Prestaň! Dosť!" odstrčila, teda snažila sa odstrčiť Patricka od seba. "Konečne si niečo povedala!" odtiahol sa a pozeral naňu so škodoradostným úškrnom. Ona naopak na neho zdesene. "Vieš čo? Urobíme dohodu. Ty mi zajtra prinesieš prachy a ja ťa nebudem obťažovať. Platí?" Chvíľu rozmýšľala, ale radšej mu dať prachy než by s ňou bohvičo urobil. "Fajn. Koľko?! porazenecky nakoniec zo seba dostala. "Povedze že.... 40€ by bolo dosť." POzrel sa na kumpánov, žeby mu to odsúhlasili. No oni ho veľmi nevnímali, prábve si doberali Miu. A až jeden sa zmohol na kývnutie hlavy. "Zajtra, inak vieš, čo sa stane.... A Mii tiež... Zajtra..." pustil ju. Lívia sa sklzla na zem. Patrick s celou bandou sa s rehotom pobrali preč. Mia prišla k Lívii, ktorej sa z očí začali rinúť slzy, keď si jej mozog konečne uvedomil, čo všetko sa mohlo jej stať. Čupla si k nej. "Tak toto zažívam stále. Teda, až taký extrém nie. No tak... Keď neprestaneš plakať, bude vedieť, kde máš slabinu!" objala ju okolo pliec. "teraz sa postavíme, utrieme slzy a odídeme zo školy, akoby sa nič nestalo. Ver mi, ak pôjdeš takto okolo nich, myslím uplakaná, budú ťa ďalej otravovať. Z vlastnej skúsenosti." Lívia na ňu hodila spýtavý pohľad. "Mňa tiež takto šikanovali, už od sedmičky. Ale nikdy nie so znásilňovaním, už len pre moju váhu, no a chceli len tie bežné, domáce a tak. No potom to bolo horšie. Od deviatky začali už aj s bitkami, keď som im nedala to, čo požadovali. Často som prišla domov s modrinami, ale vyhovorila som sa, že som spadla. Alebo som sa udrela o lavicu pre malý priestor.Teraz na strednej som im mala len zo začiatku robiť domáce, nič viac. Našťastie." spomínala Mia.
"T-tak pretosi ty a Phillip tak hypnotizovali lavicu, keď do triedy vošiel Patrick!" vysúkala zo seba Lívia cez smrkanie.
"Hej, niečo také... Vlastne, mňa už ani nešikanujú, no Phillipa..."
"A prečo teda šikanovali mňa?"
"Neviem, možno preto, že si tu nováčik?" pokrčila plecami.
"Tu šikanujú nových?"
"No, vlastne, pred tebou prišla ešte jedna, asi tak pred dvoma mesiacmi. Zazrela som 'iba náhodou!'" upozornila, keď uvidela tie divné ksichty, čo Lívia na ňu robila,: "keď ju nejaká banda obkľúčila, no Patrick bol vtedy len "krovie", niečo ako muchacha v pozadí, asi pre doplnenie partie, niečo také.... Len sa tam vyškieral, sem-tam aj zasmial, nič viac.Ich šéf k nej priskočil, niečo jej pošepol do ucha, asi nič príjemné, lebo zbledla tak, žeby jej stena mohla konkurovať. A potom sa všetci odpratali, iba ona tam stála ako prikovaná a čumela do blba. áno, keď som prišla do školy, to dievča tam už stálo. Potom k nej prišiel Patrick, zobral od nej peniaze a odišiel. A takto to pokračovalo asi mesiac. Neskôr tá žiačka prestúpila na inú školu." dopovedala Mia a nastalo dlhé ticho. Vtom Lívia vstala a vypustila nával hnevu, ktorý sa jej medzitým urobil v hlave: ôČože?! A ja som si myslela, že to je škola na úrovni! Tak toto nie! Oco, to si prehnal! Možno táto škola vyzerala na obrázku ako vila Breda Pitta, ale toto je už príliš!" vrieskala na neviditeľné čudo pred sebou, akoby to bol jej oco. Mia na ňu pozerala akoby bola mimozemšťan."Liv, v pohode?" pre istotu sa jej spýtala. Lívia sa spamätala. "Sorry, keď sa naštvem, stále sa zamknem i izbe, nakreslím si na papier dotyčného a kričím, vrieskam, bijem, plieskam a tak.... Trochu ma to ukľudní... NO ja viem, že teraz som čudná! Ale teba by to nenaštvalo? Na nete tú školu vychvaľujú, aká je super a prídeš tu, bum! Škola stará ako Titanic, to, čo by mala byť tráva, je napodobenina nejakej Sahary a milí školníci?! Prosím?! Jedem vyzerá ako hrobár a druhá je určite nejaká stará čarodejnica čo kúpe mačky! No, o "žiakoch"... Šikanuje sa tu, bije, pije, vôbec by ma nezarazilo, keby tu niekto s niekým... domysli si!" vyliala to teraz na Miu. "Ale ja to tak nenechám... Mňa tu nikto šikanovať nebude a ani ostatných! VeĎ ja im ukážem...." zastrájala sa. "Ešte budú učitelia v škole?" spýtala sa Mii.
"No, pokiaľ viem, práve majú poradu, takže nejakí sa tu určite nájdu."
"Fajn, ideme!" čapla ju za ruku a ťahala naspäť do školy.
----------------------------------------------------------------------------
to be continued...
SO, čo vy na to???
Lucy-chan
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Citruštek Citruštek | Email | Web | 19. november 2013 at 10:54 | React

Áno, aj ja som mala pomerne dosť rušný týždeň a nie len jeden a čo sa týka písomiek, zápočtové testy sú niekedy zabijak D:
Ale k poviedke, no som rada, že si tu konečne po dlhom čase zverejnila túto poviedku, začína to byť celkom fajn, myslím tým, že sa to pomaly, ale isto rozbieha, takže šup šup sem ďalšiu kapitolu! :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement