Dangerous - 1. kapitola

18. august 2013 at 18:13 | Lucy-chan |  "Zo života" aneb nie-anime poviedky
Tak tu máte 1. kapču dlho očakavanej poviedky. :D Snáď sa bbude páčiť :D

1. KAPITOLA

Nováčik v škole


"Lívia, vstávaj!" zakričala na ňu mama odo dverí.
"Ešte päť minút!" zavrčala jej Lívia späť.
"Ani päť minút! Hneď, lebo prídeš neskoro do školy. Dnes je to tvoj prvý deň." argumentovaaala jej mama.
"Veď päť minút nezabije..." zahundrala si pre seba.
"Nechci, aby ťa prišiel vyhodiť z postele tvoj ocko!" prísne povedala, ale perina, pod ktorou spala Lívia, sa ani nepohla. Vzdychla si: "Prinútila si ma k tomu Lívia." a zakričala na svojho manžela: "Martin! Poď ju vytiahnúť z tej postele, lebo príde neskoro do školy! Navyše je dnes jej prvý deň a nechcem, aby prišla neskoro..." A tu dorazil jej ctený manžel a Líviin otec "slávnostne oblečený". Prišiel k posteli, strhol prikrývku a... "Lívia, ak okamžite nevypadneš z tej postele, priviažem ju aj s tebou za auto a mne bude úplne jedno, či budeš oblečená alebo nie, ale do školy prídeš načas!" zvrieskol na ňu. Ona chúďa zletela z tej postele rýchlosťou svetla na zem, ešte si pritom stihla buchnúť ruku, a obzrela sa po ňom. "To hovorí ten pravý! Sám tu stojíš polonahý a na mňa kričíš, aby som už bola nachystaná!" vrešťala naňho. "Martin, ja som myslela, že ty už budeš pripravený do práce... Ale toto?" ukazovala naňho. Práve totiž mal na sebe srdiečkové trenky s nápisom Best man ever a obabrané tielko od paradajkovej polievky, čo včera vylial na seba. "A že manažér..." zafrflala Lívia a vyhodila ich za dvere.

o 45 minút...
Lívia už sedela v aute a otec, našťastie, bol oblečený v obleku zodpovedajúc svojmu povolaniu. "Počúvaj, Lívia, keďže si nová, skús si nájsť nefalošných kamarátov, lebo zvyčajne sa ti ostatní budú chcieť vtrieť a... " a tak ďalej to išlo, ale Lívia si z jeho desaťminútového príhovoru, čo má robiť, urobbila kratšie poznámky: 1. Nájsť kamarátov; 2.Byťť milá; 3. Nikoho si neznepriateliť; 4. Nerobiť ničč proti školskému poriadku. Onedlho zastavili pred obrovskou budovou. 'To má byť moja škola?!' pomyslela si Lívia. 'Ešte lepšietu nemohli nájsť... Ošarpané steny, polorozpadnutá strecha, zhrdzavené brány... To polorozštiepené a zosušené má byť strom?!' "Tak Lívia, veľa šťastia!" zaželal jej otec keď vystupovala z auta. Než sa stihla prizrieť, už ho nebolo. 'No nič, ide sa do boja!' pomyslela si a vykročila smerom k budove.
"Hej! Ty si tu nová?!" počula Lívia za sebou nejaký výkrik, skúr vreskot a otočila sa. Zbadala tam nejakký hlúčik chalanov. "Ja?" opatrne sa spýtala. "No nie, henten okuliarnatý! Jasné, že ty!" najpr ukázal na nejakého okuliarnika s knihou pred sebou, asi šprt, a potom na Líviu. "Ehm..." vysekala zo seba trochu ustráchane, ale keď ten chalan povedal osudnú vetu: "Tak konečne sa dozviem tvoje ctené meno, slečinka?!" vtedy z nej všetok strach opadol a drzo mu povedala: "Nie, nemôžeš ho vedieť! A nie som žiadna slečinka! Láskavo si to zapamätaj!" a odkráčala do tej budovy. "Hm... Zaujímavé..." zamrmlal chalan popod nos s výškerom na tvári. Osttatní tiež natiahli ústa do výškeru.

V triede...
"Tak žiaci, toto je vaša nová spolužiačka, Lívia Rossová!" predstavil ju triedny učiteľ. Lívia sa zamrvila. Nemala rada, keď bola centrom pozornosti. "Ahojte! Som Lívia, mám 16 rokov a pochádzam z neďalekého mestečka Bonville. Predtým som bývala v Crodgefielde, ale môj otec si tu našiel novú a lepšiu prácu a tak sme sa sem presťahovali Ehmm... nevedela, čo povedať, tak iba zo seba guľometovou rýchlosťou vyhŕkla: "Dúfam, že budeem spolu dobre vychádzať!" "Dobre, Lívia. Má niekto nejaké otázky na ňu?" spýtal sa triedny. Všade zavládlo hrobové ticho. "Tak sober, Lívia, kde chceš sedieť?" "Neviem, kde je voľné?" opatrne sa spýtala. "No, jediné voľné miesto je vedľa Patricka." ukazoval na chalana dozadu. Jej oči sa rozšírili. ' Ten chalan na mňa vrešťal pred touto bbudovou!' pomyslela si Lívia, ale radšej nasadlia úsmev číslo 15 alias anjelský a sadla si k nemu. Ahoj, jaa som Patrick." predstavil sa dotyčný akoby sa nikdy nič nestalo. "Lívia." podala mu ruku a zatriasol ňou. "Ako sa ti páči naša škola?" "Celko." 'Vyzerá to ako zrúcanina nejakého hradu niekde v pustatine, ale nevadí.' Radšej mu povedala milostrdnú lož, ako krutú pravdu. Týmtto sa ich konverzácia skončila, našťastie - pre Líviu. Celú hodinu neprehovorili ani slovo. Po nej na prestávke Líviu obklopili z každej strany jej spolužiaci a pýtali sa jej otázky a zároveň sa jej aj predstavovali. No Lívii to mohlo byť jedno, keďže má otrasnú pamäť na mená. Ale jedno dievča a chlapec sa ani nepriblížili k tej lavici akoby tam sedel sám čert. Tak Lívia sa na ďalšiu prestávku nejak prebila cez ten hlúčik študentov k nim. Obaja sedeli v prvej lavivi a mali okuliare. To dievča bolo viac pri sebe, na druhú stranu ten chalan bol ako špáradlo. "Ahojte, ja som Lívia." Tá dvaja trochu ostýchavo vytisli zo seba: "J-ja som Mia Wilsonová." "Ja osm Phillip Owen." "prečo ste sa nechceli priblížiť k lavici? Veď ja nekušem." spýtala sa ich z mosta do prosta.Obaja mlčali. "Mne to možete povedať. Toho chalana ani nepoznám, takže nejako mu neverám." Potom zvrašťila tvár. "A potom na mňa vyvreskoval ako na krčmárku!" "Ty to o ňom nevieš?" spýtalo sa to dievča. "Nie." V hlave: 'Si si seela na ušiach?! Práve som povedala, že ho nepoznám!' "Čo by som mala vedieť?" nechápavo na nich hľadela. No tu už zazvonilo na ďalšiu hodinu a Lívia sa vrátila na miesto. A vrátil sa aj Patrick. 'Kde sa doteraz túlal?' čudovala sa. Keď došiel k tým dvom, oni sa zhypnotizovane pozerali nna lavicu. 'Čo sa tu dopekla deje?!' "Dúfam, že ťa nijak nezaťažovali." Lívia nasadila taý falošný úsmev, že až sama bola prekvapená, keď jej uveril:"Nie, kdeže." "To je dobré." usmmial sa. Očkom zakukla k tým dvom. Prekvapene na ňu pozerali. Nechcela čakať až na prestávku, tak Mii poslala lístoček.

Prečo sa na mňa tak divne obaja pozeráte? Lívia
Lebo ešte k nikomu sa nesprával tak milo. Mia
To fakt?! Wow... A ešte stále si mi nepovedala, prečo si nechcela tu prísť, kým ostatní sa tu zhŕkli, ako by som bola nejaká celebrita. :D
:D No... Ehmmm... Poviem ti to po hodine, vieš, nechcem to tu rozoberať po lístočkoch. &.d
Fajn, ale teraz mi to už konečne povieš!
Iste.

Týmto sa ich lístočková konverzácia skončila. A Lívia mala divný pocit. 'Prečo ma stále sleduje?' pomyslela si, keď videla, že ju Patrick pri posielaní lístočkov Mii doslova hypnotizoval. "Hej, Lívia, pôjdeš so mnou po škole?" spýtal sa po niekoľkých minútach.
"Prepáč, ale nie. Idem s Miou... do knižnice!" trepla prvú somarinu, ktorá jej prišla na rozum v spojení s Miou.
"Aha..." zašepkal a zamyslene si čarbal do zošita. Lívii to začalo vŕtať v hlave. 'Prečo sa pýtal?'

Po hodine išla Lívia k Mii. "Mia! Tak čo!"
"Čo?"
"Veď... Arghh.... Tretí raz sa mi to už nechce opakovať!"
"Jaaaj! No, tak teda..." začala šepkať: "Vlastne on a jeho banda šikanujú niektorých slabších žiakov na tejto škole. Párkrát som sa stala obeťou aj ja, ale to iba urobiť domáce. No, nič by na tom nebolo, keby ti nešibrinkovali nožom rovno po krku." spomenula Mia, keď videla Líviin výraz nie-je-to-nič-strašné-robiť-domáce. "A aj Phillipa neraz odchytili, ale od neho chceli aj peniaze a sem-tam ho aj zmlátili."
"Ehmm... Dobre, že som sa vyhovorila... S ním po škole neidem.... Kde to chcel ísť?... Nevadí, neviem, čo by sa mi stalo, keby osm s ním išla... Po tomto príbehu..."
"A čo si mu povedala?"
"Že idem s tebou do knižnice. Ale taká sranda - ja toto mesto vôbec nepoznám!"
"Ďaleko od pravdy si nebola. Ja som mala v pláne ísť po škole do knižnice."
"Hups!"
"Nevadí, budem skôr doma. Ale kedy vrátim knihy, neviem..."
"A ešte k tomu Phillipovi - prečo to nikomu nepovedal?"
"Nemôže. Inak ho zmlátia." Lívia sa zamračila nad Miinými slovami.
"Tak to oznámim ja!"
"A čo keď to zistí? Čo budeš robiť?"
"On sa to nedozvie, ver mi. Ktoby podozrieval novú žiačku?" sprisahanecky na ňu žmurkla. Zrazu ju chytila za plece čiasi ruka. "Ááááááááá!" skríkla a celá trieda sa na ňu obzrela. Pozrela sa dozadu. Je to iba Patrick. "Čo kričíš, veď ťa nikto nezodiera z kože!" Lívia vzdychla. "Už to nikdy nerob." povedala s nervozitou, dúfajúc, že nepočul rozhovor.
Nahol sa k nej:"Azda sa ma bojíš?"
Lívia naňho nahnevane pozrela: "Máš jasné, že nie! Ale človeka to prekvapí, keď ho zrazu niečo chytí zozadu za plece!"
"Fajn, fan, nečerti sa hneď."
"Ja sa nečertím, len ti vysvetľujem, prečo nemáš ľudí zastrašovať!" mávala okolo seba rukami.
"Pozor, ešte tu niekoho zabiješ, čo sa oháňaš tými rukami!" Až teraz si Lívia uvedomila, že jej ruky gestikulujú veľmi divoko. "Aha..."
"Vážne si to nepostrehla?" spýtala sa Mia.
"Vieš, ja to robím tak často, že si to ani neuvedomujem. Hehehe... "nervózne sa zasmiala. Mia na ňu hodina ty-nem-byť-v-poriadku-pohľad. "Čo je?" Tu už zazvonilo na hodinu. Celé doobedie prebehlo ako voda. Lívia každú prestávku pribehla k Miia už rapotali o všetkom možnom. Po poslednej hodine sa Lívia ponúkla, že Miu odprevadí. Ponáhľali sa preč zo školy, aby náhodou nenatrafili na tú raňajšiu bandu. Ale...
"Kam sa tak ponáhľate?" začuli za sebou známy hlas. Otočili sa za ním a zbadali tam bandu chalanov s divnými pokrivenými výškermi na tvárach. A s Patrickom na čele.
"Veď do knižnice." povedala Lívia po chvíli.
"A čo keby ste išli na chvíľku s nami?"


Dúfam, že sa kapitolka páčila :)
 

4 people judged this article.

Comments

1 Masuke Masuke | 18. august 2013 at 20:32 | React

Byla úžasná!Nejlepší byl Patrik, jak ji viděsil.:D U toho jsem se musela smát.Good job!:-)

2 naoko-nee-chan naoko-nee-chan | 19. august 2013 at 19:00 | React

hm...tá mia...jej opis by sedem na mna :D moment... :-| :-|  :-| lucy! že to nie je tak ako si myslím?!!! 8-O  :-D ja viem že nie :D že nie? kks :D ak hej tak si ma nepraj!!! oplatím ti to rovnakou mincou!!! :)

3 Citruštek Citruštek | Email | Web | 20. august 2013 at 1:34 | React

Fúha, nová škola, noví ľudia, divná banda, chalan s divným správaním. Tak toto... neviem čo od toho očakávať. Buď tá banda má zlé úmysly, alebo to možno upokojil Patrik. Tak som veľmi zvedavá, čo sa bude diať. Zatiaľ to vyzerá byť celkom fajn, je to školské prostredie, samí teenegeri puberťáci, takže sa teším na ďalšiu kapitolku :-)

4 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 3. september 2013 at 15:13 | React

Patrick sa mi vobec nepaci vyzera byt pekna svina Livia asi skonci v peknom maleri.
Ale ten Liviin otec nema chybu :D tesim sa na dalsiu kapitolu :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement