My sister, I and our troubles - 5. kapitola, 2.časť

17. april 2013 at 11:55 | Lucy-chan |  "Zo života" aneb nie-anime poviedky
Nate, druhú časť xD som chorá, tak som zobrala ocovi notebook a teraz to idem uverejniť, žeby ste ma neukameňovali za neaktívnosť xD I keď už aj tak zíva prázdnotou xD

****************************



A jeje... Začala som zmätkovať. No rýchlo som sa dočkala záchrany. Ten druhý chalan ho chytil za tričko a snažil sa ho zodvihnúť. "No tak, Lukas, neznásilňuj Vickinu segru!" Keď mu to povedal, stavila by som sa, že kukále a hubu mal roztvorené ako padací most. "To-Ona ja jej segra?" konečne zo seba vystrúhal. Ja som sa postavila. "Som Silvia Violletová, teší ma!" a podala som ruku tomu blonďákovi. Ten ju s neočakávým výrazom prijal. "Patrick Silvor. A henten je Lukas. Je moj bratranko." predstavil seba aj tamtoho ťuťmáka. A nahodil pri tom taký kawaii úsmev...*zasnívaná Silvia*, že skoro sa mi nohy podlomili. Ale potom sa za ním zjavil Lukas. Môj úsmev šibnutím prútika zmizol a nahradil ho nejaký falošný so šklbaným kútikom. Vicky sa na to celé z boku pozerala. Potom podišla a spýtala sa. "A čo teraz?" Najprv zamrzli na mieste, no ja som ich predbehla a vyhlásila: "Ja tu rozhodne neostávam, idem kde ma nohy zavedú a-" "Zapadneš v prvej kaluži, do ktorej stúpiš!" s drzým výškerom na perách dopovedal Lukas. Na čele mi zase pulzovala žila. Bože, ten chalan je taký... Taký... debil, tupec, a pod. Počkať! On je Korunovaný tupec! Spomenula som si na jednu vetu z knižky, ktorú si ani náhodou nepamätám. Hehe! A to mu sedí, hehehe! "Máme tu auto a-" "Čakaj, že ho tu už nebudeš mať, lebo ako poznám Soniu, všetko, čo sa blyští, musí mať." Vyškerila sa. Tí dvaja zbledli tak, žeby na nich ani ten najbielejší papier nemal. Ihneď obaja vytrielili z tejto zrúcaniny a my dve sme vyšli za nimi. Preskakovali sme nejaké tie pníky, párkrát som vletela aj do hejna komárov či akých mušiek, z čoho mala Vicky ohromnú srandu, potom som raz zakopla o konár a tak som sa rozčapila na zem ako žaba, a to si už všimli aj tí dvaja a všetci sa začali rehotať jak kone. "Počúvaj, to skôr dôjdeme do najbližšej dediny, než nájdeme tvoje auto." zahundrala som. "Ja za to nemôžem, že ho on zaparkoval tak ďaleko!" ukázal Patrick na Lukasa. "To bolo pre istotu. Aby ho nenašli." "Uhm, a my ho nájdeme?" "Prečo by sme ho nemali?" "Asi preto, že tu kráčame dobré 4 hodiny a žiadne auto, žiadne dediny alebo nejaké osídlené miesta, len tento prales!" zahučala som naňho. "Aha, tak žiadne, čo?" ukázal na čiernu Toyotu. "Tse!" odfrkla som. Potom som si niečo všimla. "Počúvaj, a nepotápa sa ti to náhodou?" spýtala som sa, keď som videla kolesá v polovici zakliesnené v zemi. "No doriti!" zanadal a hybaj ťahať motor z bahna. Asi po nejakej polhodine sa nám ho podarilo dostať na nejaké ako-tak stabilné miesto. "Rýchlo, nastupuj, nech ho nemusíme znova zachraňovať!" zavelil Lukas a my rýchlosťou strely sme nastúpili do auta. Samozrejme, ja dopredu. "A ty čo tu?" zadivene sa spýtal Lukas, keďže bol šofér. "Lebo rada sedím vpredu." Odpovedala som mu. Dôvod bol však iný - neznášam sedieť vzadu a ešte k tomu mám z toho aj morskú chorobu. Viete, ako to myslím... "Ale, ale, pekne dozadu!" "Ne!" "Áno!" "Ne!" "Áno!" "Ne!" "Prestaňte sa tu hádať a vypadnime odtiaľto, lebo keď tu znova zapadneme, nebudem to ja, kto ten buldozér bude ťahať von z blata!" zrevala Vicky. Lukas aj ja sme okamžite stíchli a on naštartoval auto. Chvíľu sme zase blúdili po tejto močarine, ale nakoniec sa nám podarilo dostať na cestu. Po polhodine ticha Vicky prehlásila: "Ale zas nemusíme tu sedieť a byť ticho ako keby niekto tu skapal." "Tak nadhoď nejakú tému." Povedal Patrick. "Čo ja viem... Ou! Hovoril si, že sa sťahujete, je to pravda?" začala ako nejaký reportér. Ona v budúcnosti určite nejakým bude! "No, hej. Asi o mesiac." "A kam?" už som sa zaujímala aj ja. " Do nejakého mestečka... Sunvillu!" spomenul si. Ja a Vicky sme naňho hľadeli tak udivene, že ten chudák musel mať pocit, že práve teraz nám povedal, že niekoho zabil. "Č-čo je?" Vtedy som sa spamätala. "Vicky, ty sa tiež sťahuješ k nám, že?" "Čo je to za otázku? Máš jasné, že hej! Pri nich by som nevydržala ani sekundu dlhšie!" rozhodne vyhlásila Vicky. Obaja chalani nahodili psie očká. "Ty... ty... ty nás tu necháš... s tou.. strigou?" a ešte sa zatvárili, že idú plakať. "Ale veď to nemôže byť až tak hrozné..." snažila sa ich utešiť. Ich tváre vystriedali pohľady ani-nesranduj. "Ale veď ju budete vídať iba v škole, nič strašné, ja som ju musela strpieť aj doma." Rýchlo dopovedala. "Uhm, iba škole. Tým nie som si celkom istý. Asi si zabudla na ten večer, teda večery, keď sa nám votrela do domu." Ja som na nich pobavene pozrela. Lukas to zaregistroval. "Nesmej sa! Nebolo to nič príjemné. Vlastne to bolo hrozné!" tu už pustil volant a ja som ho rýchlo chytila a snažila som sa nás udržať na ceste. A jemu aj tým vzadu sa vyskytol "úžasný" pohľad na môj zadok. "Pekná riťka." Neodpustil si Lukas. Ja som pustila volant a urazene a zahanbene som si sadla opäť na miesto. Len-len že sme nenabúrali do oproti idúceho auta, teda skôr žiguľáka. "Ale, čo sa furt durdíš, veď som ti okomentoval , a pekne, tvoj-" "A vieš, čo ja z duše neznášam? Keď niekto po mne hádže kukále a komentuje moju postavu! Viem, že nesom nejaká Miss World, ale láskavo radšej sa obzeraj a komentuj nejaké typy a´lá Barbie a nie mňa!" Vykričala som mu to. "Kľud, dievča. To už ťa ani komentovať nemôžem?" "Je mi to veľmi nepríjemné, ak ma nejaký cudzí chalan komentuje a rovno predo mnou!" vyštekla som. "Ou, napálili sme niekoho?" ešte aj s tým drzým úsmevom sa to spýtal a ja som sa červenala viac. Blbé hormóny! "To si píš, že hej!" "Ale no ták, Silvy, nedurdi sa!" už povedala aj Vicky. Ja som trochu upustila na tom výraze. "No, a teraz kde?" spýtal sa Patrick. "Na letisko!" "A čo tvoje veci?" "Ehmm... No tak teda ku Klaunovcom!" zavelila Vicky. Každý na ňu hodil výraz-kam? "Summerovci." Povedala otrávene.
Ďalej sme sa na ňu tak pozerali. "Media Street 19, Moonville." Povedala monotónne. Vtedy sa chalani spamätali a vyrazili tam, no ja som sa ďalej tvárila, že kam?. Asi po nejakej polhodinke sme tam dorazili. Môj výraz kam-? vystriedal Niekam-inam-len-nie-tu-!!! Veď aj vy by ste určite radšej volili pustatinu v Afrike ako toto.
****to be continued***
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 tsuki-chan tsuki-chan | Web | 24. april 2013 at 11:09 | React

Lukas a Silvia su zabity :-D podarena dvojka :-D inak ja osobne by som sa na tie veci vykaslala a kupila si nove. Inak suhlasim s nou ze ked ta komentuje cudzi chalan je to neprijemne :-D tesim sa na pokracovanir :-)

2 NaNa-chan NaNa-chan | 15. may 2013 at 21:22 | React

Veľmi dobré. Ale mohli by ste pridať ďalšiu časť z Angel x Devil pls? :-)

3 Maťa Maťa | 15. may 2013 at 21:24 | React

Jojo mohli by ste prosim?? :-| ....Ale inak sa tesim na pokracovanie...Ale aj tak prosim AxD :-)

4 Lucy-chan Lucy-chan | 22. may 2013 at 15:46 | React

Takže ja už ju tu prepisujem :D len nie som na compe teraz tak casto lebo mam o chvilu skusky z hudobnej (-_-" to je otrava...) ale pokúsim sa to konečne pridať :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement