My sister, I and our troubles - 5.kapitola, 1.časť

5. april 2013 at 19:02 | Lucy-chan |  "Zo života" aneb nie-anime poviedky


Tak, ďalšia časť na svete xD Musela som ju rozdeliť, lebo som ju napísala "trošku" dlhšiu, než som plánovala xD A ďalšiu dám...neviem kedy T_T Zariaľ si užite čítanie tejto xD
5.kapitola

ZÁCHRANA





Na tvárach oboch chalanov sa značilo zhrozenie. "Čo ste to tu-" Patrick ani to nemohol dopovedať. Vtedy si pri nej všimol aj ďalšie dievča. S odporom sa pozrel na účastníkov tohto činu. "Mohol som si myslieť! Preto si sa tak hnusne k nej správala! Ty suka!" vykríkol Patrick. "Ale ale... Ktože to tu prišiel?" spýtala sa medovým hlasom Elinia. "Teba to nemusí zaujímať, ty stará vykopávka!" precedil cez zuby Lukas. "Čo si to povedal?!" namyslene vykročila Elinia k chalanom a chystala sa aspoň jednému z nich dať po pysku.(nedalo mi to tak nenapísať, vtedy mi nič iné nenapadlo xD) No vtom sa jej zlomil opätok a zrútila sa ako vrece zemiakov. Chalani sa začali rehotať ako kone. Ale nie dlho. Totiž, Robert sa k nim prikradol spolu so Soniou a ovalili ich. Potom ich priviazali k dievčatám a odfujazdili...

***nasledujúci deň***
Auu... Moja ruka...Môj chrbát... Všetko ma bolí... Kde som to?? Poriadne som otvorila oči. Aha, v tej zatuchnutej zrúcanine... Kde je Vicky? Poobzerala som sa okolo seba. Z ľavej strany bola ku mne priviazaná Vicky a z pravej... Neviem, kto to je, ale je fešný... Počkať, ja som priviazaná?! Aha, to len nejakými starými lanami. Tse, to už nič lepšie nemohli vymyslieť? Aj moja babička by ma vedela lepšie uväzniť, a to je už čo povedať! Ale ešte sa uvidí, či ma dokážu zastaviť nejaké laná! Hmm! Ihmm! Do riti, prečo to nejde?! Ešte raz! Hoooop! Uhaaa! "Sakra, prečo to nejde?!" zvrieskla som na celú budovu. "Dievča, kľudni sa, chcem ešte spať..."zamrmlal ten vedľa mňa. Ja som sa k nemu otočila o odvrkla: "Fajn, dobrú noc! Ty si tu v pokoji spi, ale ja tu neostanem!" "Ale, no tak, Silvy kľudni sa." Začula som Vicky za sebou. "Tebe sa to povie, ja sa tu snažím pomaly už štvrťhodiny vyslobodiť stade a vy si tu driemkáte ďalej..."zahundrala som. "Hej, ale nás zobudil ten tvoj budíček a´lá vojenská rozcvička, zato ty si sa zobudila v pokojnom-" "A zatuchnutom." "-prostredí." dopovedala, ako by tú poznámku ani nepočula. Vzdychla som si. "Azda si už neklesla na duchu po tej poznámke?" Videla som, aj cítila, ten výsmešný pohľad. "Tse, myslíš, že ma toto len tak položí na zem?! Tak to sa mýliš! Ja sa nevzdám do posledného dychu!" hrdo som vztýčila hlavu a opäť sa pokúšala dostať sa z tých olovených lán. Je to pravda, v živote som sa stretla aj s niečim horším ako nejaké zapáranie. "Silvy? A čo keby si mi podala tamtú fľašu? Teda, myslím len ten koniec. Malo by to stačiť na prerezanie lán." Povedala mi Vicky. Mala pravdu. Pred sebou som videla rozbitú fľašu, asi od piva, a načiahla som sa po nej nohou. Buď je tá fľaša strašne ďaleko, alebo ja som krpec. Nie, prvá možnosť. "Ukáž, pomôžem ti." Ozval sa ten chalan vedľa mňa. "Krpec." počula som, ako si zamrmlal. Natiahol sa a dostal ju. Potom ju odkopol ku mne a ja k Vicky. "Ja ti dám krpca!" zahumlala som mu a kopla ho. "Au!" zasyčal. Ale veď som mu ani takú silnú nedala, neviem, čo ho malo tam bolieť. Určite nejaká padavka, ktorá sa hraje na mača. Vicky zatiaľ nejako dopravila fľašku bližšie k sebe, zdvihla ju a začala rezať laná. Nijako sa jej to nedarilo. "Ukáž, lebo takto to neprerež ani do zajtra." Povedal nejaký ďalší chalan vedľa Vicky, ktorého som si doteraz nevšimla. On bol blonďák narozdiel od tohto tu vedľa mňa. Zobral ten kúsok skla a začal rezať. O nejakú minútku už prerezal svoje laná a postupne aj nás všetkých. Keď nás všetkých oslobodil, vrhol na Vicky pohľad a´lá vyhral som olympijské hry. Neviem, čo všetci chalani majú nejaký komplex, že sa musia nad nás stále vyvyšovať, abo čo? Ale keď tak pozerám, som z nich najnižšia. Buhuuu... "Tak predsa si krpec!" uškeril sa ten tmavovlasák drzým, ale sexy, úsmevom. Na čele mi naskočila žila, a zároveň som sa trochu červenala. Prve že ho chytím pod krk, ale napokon som naňho ukázala prstom a´lá pazúr mačky. "Ešte raz to povedz a ti jednu takú strelím, že tvoj ksicht zanechá pamiatku na stene!" zavrčla som. Vicky mi položila ruku na plece a pohľad Prestaň!. "Chalani, a vy čo tu?" opýtala sa ich akoby boli starí kamaráti. "Prišli sme vás zachrániť!" nahodili výraz, akí majú herovia. Zdvihla som obočie. "Oni asi netrpia komlexom vyvyšovania, ale syndrómom ´som Ichigo a musím všetkých zachrániť!´" zahundrala som si. Vicky to asi počula a začala sa rehotať ako kôň. "I-Ichigo?" dostala napokon zo seba, keď ako-tak sa prestávala dusiť kašľom. "Aj ty pozeráš Bleach?" v očiach jej žiarili iskričky. A začali aj mne. "Máš jasné, je to sranda! A rovnako aj Fairy Tail, alebo.. No Naruto už ani nie, tam len autor asi vypil ´drama drink´ abo čo, lebo už pomaly žiadna sranda, len vojna, bitky, vojna, bitky..." bľabotala som tam, zatiaľ čo chalanom sa objavili kvapky. "Počkať, to aj ty pozeráš tie japonské rozprávočky?" spýtal sa jeden z nich. A čele mi znova naskočila žila. "J-japonské rozprávočky?" spýtala som sa ich ľadovosmrtiacim hlasom a rovnakým pohľadom. Vicky sa na nich pozerala úplne rovnako ako ja, ale ona hypnotizovala toho blonďáka a ja toho tmavovlasáka. Ten blonďák začal pred Vicky ustupovať, (predsa len ju pozná!) ale ten druhý stál ako stĺp a drzo sa mi pozeral do očí a aj ešte sa vyškieral. "He, rozprávočky!" podpichol a ja som vybuchla ako sopka. Skočila som naňho s účelom ho zabiť a zakopať tu v tomto močiari. A ako sme sa tam tak bili v tej hmle, no teda skôr pretláčali, uviazli sme v jednej polohe a ďalej sme súperili ako dve mačky. Tamtí dvaja sa najprv na nás pozerali ako na zjavenie, no potom sa kukali do steny s výrazom ´tá stena je tak zaujímavá...´ a doteraz neviem, či sa rehotali alebo červenali. Totiž, on ležal na zemi, ja na ňom som sedela obkročmo a z ich pohľadu myslím že to vyzeralo dosť čudne. A tak keď som sa na nich tak pozerala a snažila sa zistiť, aký majú práve výraz, vyrušil ma z premýšľania ten chalan. "Ešte dlho budeš na mne sedieť?" "Aha..." vtedy mi doplo, prečo sa tak tvárili. Tak som z neho zosadla, no keď sa chystal aj on vstať, prevalila som ho na brucho a sadla som si naňho teraz už z boku. "Do riti, ženská!" zrúkol na mňa, ale ja som sa ďalej tvárila, že ho nepočujem a s výrazom a výškerom ako kráľovná Kleopatra som ďalej na ňom sedela. To ho už asi naozaj dopálilo, lebo zreval: "Ak okamžite zo mňa nezlezieš, budeš mať do konca svojho života také traumy zo mňa, že sa zoserieš!" "No, to isto." Zamrmlala som. Zrazu sa niečo podo mnou pohlo a ja už som ležala s boľavým chrbtom na zemi a samozrejme, podušku teraz už pod nohy, mi stále robil ten chalan. Ale nejako sa to zvrtlo. Posledné, čo som si uvedomila, bolo, že už kľačal nado mnou a mala som ruky nad hlavou v jeho dlani. A v tvári mal vražedný, hladný(približne xD čo si to hlava ešte nenavymýšľa xD) a výsmešný pohľad, ktorý hovoril, že som jeho korisť a nikam sa nedostanem. A jeje... Začala som zmätkovať.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 7. april 2013 at 1:23 | React

mam z nich dost ako sa tam stale doberali :D som zvedava co jej spravi :D tesim sa na pokracovanie :-)

2 nikolett-chan nikolett-chan | 10. april 2013 at 17:55 | React

Ahoj mohla by si prosím pridať dalšiu kapitolu Nalu? :-)

3 Muff Muff | 12. april 2013 at 20:17 | React

Ako vidím nikolett-chan ma predbehla :D Fakt sa teším na pokračko :D

4 lucy lucy | Web | 13. april 2013 at 13:15 | React

[2]:

[3]:takto, ja sa posnazim vam ju dat co najskor, ale yumi mi az teraz po neviemkolkyh uhorskych rokoch *deathglare to her* dala zosit  a ja neviem kedy prepisem ale slubujem ze co najskor :-D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement