My sister, I and our troubles - 4. kapitola

31. march 2013 at 19:31 | Lucy-chan |  "Zo života" aneb nie-anime poviedky
Čaaaute ľudia, hlási sa vám opäť, po nejakom tom čase, Lucy! Aké boli zatiaľ sviatky?? Dúfam, že skvelé. Ešte zajtra prežiť olievačku! Takže Lucy vám želá veeeľľa vody a olievačov XD ešte som skoro zabudla - Muff, diplom ti tu dám až keď budem na počítači, teraz som na notebooku a nemám tu stiahnutý ten diplom, ale čo chvíľu ho tu budeš mať :)

4. KAPITOLA - ZRÚCANINA




Drk, drk, drky, drk, au, au, auuuuu!!!!! To kde som?! A vlastne kam idem?! Poobzerala som sa okolo seba. Všade bola tma a tesno. A divný smrad... Lepšie som sa poobzerala. To sa ,i zdá alebo som v... Kufri auta?! Skoro ma šľak trafil! Do kufra, no to už kde sme?! Im šibe?! Je to hrozne dusno a navyše som zviazaná....Och... Tie putá, či povrazy, či čo to mám na rukách... Aj na nohách.. ,,Haló?" zavolala som. ,,Mami, tá... Slávia sa už prebudila!" počula som kričať, či skôr vrieskať Soniu. Som Silvia, nie Slávia, či ako sa volajú tie cukríky. Vidno, že odkiaľ má tú pneumatiku z traktora.(pozn.a.: ja nemám nič proti viacobjemným ľuďom, len chcela som takto vykresliť, ako asi vyzerá.) "Tak ju nechaj tak!" odpovedala jej tá tetka. Niečo sa zamrvilo predo mnou na sedadle. ,,A aj Vicky sa prebudila!" zavrieskala zase Sonia. Neviem prečo, ale ten hlas je fakt otrasný pre moje uši. Hrozne piskľavý. "Tak ich nechaj tak! Prečo mi to stále oznamuješ? O chvíľu to bude aj tak jedno." Ajaj. Niečo mi tu nehraje. Oni niečo plánujú, a fakt zákerné. Azda sa nás nechystajú zabiť, znásilniť, predať.... Dosť! Silvia, prestaň myslieť na také veci! Fantázia, daj si teraz prázdniny, nie vtedy, keď mám robiť domácu zo slohu. No, tak, ukľudni sa... Nádych, výdych, nádych a ... Niečo divné som zacítila. Akokeby si niekto... Fuj! To je smrad! Pomóóóc, niekto ma zachráňte!! Oni ma určite dali do nejakej plynovej komory! Teda, nás, len Vicky do inej. "Silvia?" počula som slabý šepot Vicky. "Prečo je tu taký smrad?" spýtala som sa skôr, ako ona niečo povedala. "Sonia si.." "No fuj!" zmraštila som tvár do kyslého výrazu. A práve teraz Sonia zakričala: "Mami, Vicky si prdla!" počula som zase ten otrasný hlas. No, to isto! "Fuj Vicky!" "Ale-ale ja som nič-" "Len nezahováraj, Vicky. Takto ty chceš klamať, no že sa nehanbíš!" pokarhala ju Soniina matka. Určite teraz naňu nemo civela. Teda, aspoň myslím. "Tak, a sme tu!" počula som Richarda. Kde tu? O chvíľu sa otvoril kufor auta, otočil ma a mne sa poskytol "úžasný" výhľad na jeho ksicht. Úprimne, teraz som oveľa radšej, keď som s ním nevyrastala. To by som psychicky nezvládla. Do niekoľkých sekúnd by ma previezli na psychiatriu do najbližšej nemocnice. Zdvihol ma a vyhodil von z auta. Au! Nosom som pristála v zemi. V bahnitej zemi. A ohromne to voňalo tu. Vôbec som nevidela rozdiel medzi tou arómou v aute, teda, keď som videla to, čím by malo byť to auto, čudujem sa, že sa to nerozpadlo hneď po naštartovaní a touto arómou v...Poobzerala som sa dookola. Močiari? Rozhodne to tu tak vyzeralo. Bahnitá zem dobreže sa mi nerozpadla pod nohami, všade okolo mňa poletoval kadejaký hmyz, ktorý mi divže do nosa, ucha a kadejakých iných otvorov nevliezol a to spôsobilo, že som sa tam začala mykať ako mača vo vreci a tiež aj kýchať. Zrazu ma niekto zase zdrapil za vlasy. Polepenými rukami! ,,Sonia, okamžite, OKAMŽITE, mi pusti vlasy a už nikdy v živote sa ma nechytaj, lebo ak to urobíš, v tej chvíli budeš čuchať k chryzantémam na hrobe!!!" zvrieskla som, a tá ma zase pustila. Otočila som sa a kopla som ju do toho hnusného ksichtu. "Mami!!! Slávia ma koplaaa!!! Waaaa!!!!" rozrevala sa ako princeznička čakajúca na záchranu. Ale veď som jej ani nejakú silnú nedala, to skôr bolo iba na výstrahu, žeby sa ma už prestala chytať, veď to akoby sa ma chytila nejaká cukrovatová obluda so svojími zalepenými rukami. No ale potom ma chytil niekto iný. "Takže ty, TY, mi budeš byť moju Soniu?? To teda nie!" zdvihla ma za vlasy a ja som od bolesti skríkla. Potom ma odhodila smerom k Vicky, ktorú zatiaľ mučil otázkami ten strašný ujko. Tiekli jej potoky sĺz, kričala naňho, ale on akokeby mucha okolo neho bzučala. "Robert! Rýchlo už s nimi niečo urob, nebaví ma babrať sa s nimi, pozri, aké sú odporné!" s hnusom sa na mňa pozrela. Ja som jej pohľad vrátila. "Len škoda, že ja sa musím pozerať na niečo pred sebou, čo je ešte odpornejšie než sú tie potvory zo Silent hill!" neodpustila som si poznámku, čo som mala na srdci. Prepichla ma vražedným pohľadom a Vicky sa uchechtla. Asi počula tú poznámku o jej kráse. Niekto ma chytil zozadu za tie povrazy na rukách, takže som tam visela ako bábka na špagátiku a krútila som sa tam. Držal ma ten ujko a tiež na mňa vrhal vražedné pohľady. Radšej som sa otočila, lebo večne pozerať na jeho ksicht, to už radšej pozerať horory. Pred sebou som zbadala nejakú budovu. Teda, budovou sa to ani nedalo nazvať, lebo to bola nejaká polorozpadnutá zrúcanina, drevená chatka, do ktorej čo i len by som ťukla, zrútila by sa ako domček z karát. Otvoril do nej dvere a mne sa naskytol pohľad na zdemolovanú obývačku. "Vy ste asi slovo poriadok nikdy nepočuli, čo?" zamrmlala som si tam. Potom ma hodil do tej izby a zobral odkiaľsi fľašu. Ach, nie, dúfam, že ma tým nejde zase omráčiť, že nie? Zrazu ma niečo pichlo do ruky. Bola to ihla s nejakou tekutinou. Dúfam, že to nie je droga, lebo...
"Dala si tam aj toto?" ukázal ten chlapík na akýsi biely prášok. "Nie, zabudla som... Ale veď to nevadí, tak či tak sa odtiaľ nedostanú!" vyškerila sa Elinia.(Neviem, fakt, ako ma toto mohlo napadnúť... Asi spatlanina nejakých mien xD) "Mami, rýchlo, chcem už stadeto vypadnúť! Musím ešte stihnúť Tisíc a jednu noc!" (Toto zo srdca neznášam! Hnusná turecká nikdy nekončiaca telenovela! Ale taká sranda - spolužiak to raz tak zabil, že nie Onur a Šeherezáda, ale Lemura(lemur) sežere hada XD Dúfam, že sa sem nedostaví, lebo by ma odhalil..) nervózne klopala po zhnitej podlahe svojimi topánkami. "Veď už ideme, len sa musíme uistiť, že sa odtiaľ nedostanú." Chlácholil ju Robert zatiaľ čo Vicky privezoval o nohu stola a Silviu zas Elinia. Zrazu sa otvorili dvere. "Čo to- Vicky!" ozvalo sa odo dverí. Stáli v nich dvaja chalani, trochu starší ako Vicky(ak ste náhodou sa pozabudli, je staršia než Silvia :D). "L-Lukas?! P-Patrick?!" vyhŕkla Sonia.


a ešte by som zabudla... Dávam vám tu oboch chalanov, obala sú takí badboys(ja takých rada xD)

Tak, ten blonďak je Patrick, a ten ďalší je Lukas. Na obrázku má síce sivé vlasy, ale on má v "reáli" tmavohnedé
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 hyori hyori | Web | 1. april 2013 at 9:11 | React

Wow! Teším sa na pokračovanie! :D

2 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 7. april 2013 at 1:14 | React

jr tiez neznasam tisic a jedna noc :D Ja ju volám Šerednásáda :D a Patrick a Lukas su velmi pekna :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement