My sister, I and our troubles - 3.kapitola

13. march 2013 at 16:17 | lucy.chan |  "Zo života" aneb nie-anime poviedky
Thááákže, som späť!!! Po mesiaci(?), lebo sme mali prípravy na monitor a ten sme písali dnes! Moje pocity z neho - matika- zdala sa mi strášne ľahká, a to nehovorím len ja, ale aj ostatní xD a slovina bola ťažká, stále len čítanie s porozumením, proste hrôza, lebo tie testy na čítanie s porozumením, čo sme písali skúšobné, dopadli hodne zle... Ani sa nepýtajte ako, rovno si domyslite xD Teraz, keď tak po sebe čítam, myslím, že každého som asi uviedla do omylu - ja nemám rada matiku, ale radšej slovinu(iba keď porovnávame tieto predmety)... Ale dosť mojich výkecov, tu vám pridávam ďalšiu časť výplodu minulého roka :D

3.KAPITOLA - ÚNOS



Previous:
Uvideli sme tam nejaké zástupy dvier. Jedny sme otvorili a skryli sme sa tam.
,,Ale, ale, koho to tu máme?"
Obe sme sa otočili. Uvideli sme pri stole v tejto kancelárii nejakých ľudí, presnejšie, ženu s dcérou. Vlastne, ak sa obe dali nazvať ľuďmi.Vyzerali dosť divne a Vicky skoro nedýchala. Neviem, či to bolo z ich výzoru alebo že ich tu vôbec nečakala. ,,Tak toto je tá tvoja sestrička?" ozvalo sa to dievča so strašne piskľavým hlasom. ,,Vy tu čo robíte?" spýtala sa ich s udiveným výrazom, v ktorom som videla aj náznak strachu. "Kto to do riti môže byť?!" ,,Ale, ale, takéto privítanie? Vlastne, čo tu robíš ty?" spýtala sa tá ženská so skoro prísnym pohľadom, lebo tento pohľad sa nedal nazvať nejakým prísnym, len akousi napodobeninou hnevajúcej sa učiteľky, čo vyzeralo dosť smiešne. ,,Prečo ťa to vôbec zaujíma? Veď inokedy si strašne rada, keď vypadnem z domu, aby som ti nemusela byť na očiach, alebo Sonii." vyštekla na ňu Vicky. Až teraz mi to doplo. "Táto ženská je Vickina náhradná mama?!" skoro ma vystrelo rovno pred nimi. "Úprimne Vicky ľutujem... Žiť s touto... napodobeninou toho klauna z Batmana či z kade on bol, radšej skočím z mosta. A tamto má byť asi jej nevlastná sestra...Preboha!!! To už horšia rodina asi neexistuje! Len pre predstavu, ako vyzerajú - neberte to ako nejaké srandovné skreslenie, ony naozaj tak vyzerajú - tak tá ženská má doslova ohnivo-červené mastné vlasy, ostro ružové šaty, po rukách korálové náramky až po lakte dúhovej farby, tyrkysové lodičky, nejaké silonky, ktoré náhodou zahliadnem iba na prostitútkach pri ceste a červený rúž. A teraz vás idem trápiť ďalej, ide jej dcéra - Sonia, či jak sa volá - tak, tu platí aká matka, taká dcéra. No, čím začať... Tak, prefarbené blond mastné vlasy, predtým boli asi hnedé, tipujem, že v tejto rodine okrem Vicky také dačo ako šampón ešte nevideli, krikľavé oranžové šaty, neónovo žlté silonky (asi ani zrkadlo nemajú), perlový náhrdelník, červeno-zelené náramky dobreže ne po ramená, oprstienkovanéé prsty, svetlofialové lodičky, ešte vyššie než jej matka, ružový rúž a rovnako ako jej mama, zmaľovaná jak posledná Dora. No ja keď som ich videla, nevedela som, či sa smiať, či byť zhrozená, že také dačo existuje." ale tu zrazu prerušil môj chod myšlienok Vickin výkrik. Jej "matka" ju držala za vlasy. Asi som musela vyzerať, že som spala s otvorenými očami, lebo som si nevšimla vôbec nič, ani ako a ony dve hádali, a ani ako sa priblížila až sem. ,,Vicky!" vykríkla som. Ale tu zrazu za mnou stála Sonia s nejakým čudným "výškerom" a schytila ma za vlasy. Akokeby mala ruky obabrané medom alebo lepidlom. Fuj! ,,Daj odo mňa tie ruky preč!" zvrieskla som na ňu a ona ich pustila, asi od šoku. Otočila som sa a schytila som ju pod krk.,,Ešte raz sa ma dotkneš, a neručím za seba!" vysykla som. ,,Sonia! Čo ti urobila tá hrozná?!" pustila Vicky a rozbehla sa svojej dcére na pomoc. A ani nevedela poriadne dokončiť vetu, čo hovorí o tom, že je pomerne dosť sprostá. No ja som sa vybrala za Vicky.
,,Ty odkedy si taká cholerička?" spýtala sa ma. Ja som na ňu pozrela ako na mimozemšťana, no potom som sa spamätala.
,,Mne nikto, NIKTO, nebude chytať vlasy, a hlavne nie s olepenými rukami od bohvie čoho!" vysvetlila som jej moju prehnanú reakciu. Zrazu ma niekto schytil zozadu za tričko. Otočiť som sa veľmi nemohla, tak som nakukla cez rameno. Tá ženská bola síce vychrtlina, ale zato silu mala(dokázala ma zdvihnúť, a to sa podarilo len mojmu bratrancovi, ktorý je ohodne vyšší a svalnatejší). Začala som sa metať jak mača vo vreci a tá ma pustila, veď nezloomí si svoje kilometrové nechty pre mňa. Otočila som sa k nej. ,,Ty sa ma radšej nikdy nechytaj, keď nechceš skončiť niekde zahrabaná v poli a zaživa!" sykla som jej. Vicky sa zatiaľ postavila a ďalej na mňa čučala. Schytila som ju za ruku a vybrala som sa von z tejto kancelárie, kde tieto dve stáli ako soľné stĺpy. No len čo som otvorila dvere, hneď som uvidela akési gorily a medzi nimi bol muž, ktorého mi popísala mama. Teda asi moj otec. A ten sa pozeral na nás viac ako nahnevane.
,,Vicky! Čo si to dovoľuješ?! Takto odísť na mojom aute a stretnúť sa s touto...!" strčil nás opäť do kancelárie a zabuchol dvere. Tie gorily ostali vonku. Buď im to prikázal alebo nechceli byť svedkom toho, čo sa stane alebo ešte len strážili vchod aby sem nikto nevkročil. Jedno z toho určite.
,,Tak, a teraz mi povedz, čo tu robíš!" skríkol na ňu. ,,Prišla som k Silvii, aby sme spolu mohli ísť k mame, k mojej mame." zdôraznila posledné slová.
,,Ale veď ty máš mamu. Tam stojí." ukázal na tú šialenú tetku, ktorá nahodila falošný smutný výraz, že už sa ide rozrevať. Tak toto by som jej nezhltla ani keby.
,,Nie, ja už dávno nepatrím do tejto rodiny. Od vtedy, čo ste zo mňa urobili svoju slúžku a správali sa ku mne ako k poslednému sluhovi na svete. Ale ja už mám toho dosť! Nebudem počúvať nijaké narážky na svoju osobu! Odchádzam k Silvii a mame!" vykríkla a schytila ma za ruku. Zrazu nás sotil naspäť. Ja som spadla na Soniu a Vicky bola sotená do tej tetky. A potom som stratila vedomie...
(pozn. tu už bude normálny pohľad na vec, keďže sú teraz obe v bezvedomí)
,,Tak a teraz už len ich odviezť tam." hrôzostrašne zašepkal Richard, zatiaľ čo tá tetka a Sonia dávali zviazané dievčatá do vreca. Otvoril dvere a tie gorily si ich prehoili cez plece a vybrali sa tajným zadným vchodom von z letiska až k autu. Tam ich hodil do kufra, vlastne iba Silviu, Vicky sa tam nezmestila, tak ju zobrali na zadné sedadla, kde sedela tiež aj Sonia. A vyrazili preč...
To be continued...


Tak to by bolo pre dnešok všetko, keďže už tu môj súrodenec húdie, že už som tu dlho xD
Zatiaľ...
Lucy-chan
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 hyori hyori | Web | 16. march 2013 at 21:16 | React

s matikou suhlasim, primitívna, ale ja som zazmetkovala no a už bolo :D ale veď aj slovina bola lahká! nechápem ťa :D ved lahučke texty boli :D ozaj, yumi sa premenovala, volá sa hyori :D dve blogy naraz som nezvládala tak som jeden zmazala...a ostal len jeden a to ten na ktorý občas snád aj zájdeš. :D sorry, no :)

2 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 17. march 2013 at 16:17 | React

matika by mohla byt hocijako ľahká ja by som ju určite nespravila ako sa poznám :D :D a kapitola skvela tie dve musia byt vazne nechutne xD chudera ale aku ma hnusnu rodinu ...no som zvedava co sa s nimi teraz stane tesim sa na pokracovanie :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement