My sister, I and our troubles - 2.kapitola

18. february 2013 at 14:25 | lucia-chan |  "Zo života" aneb nie-anime poviedky
Tak, ľudia, som spať!!! Ja viem, až veľmi zanedbávam tento blog, ale nevychádza čas( stará známa výhovorka xD ale pravdivá) Takže tu máte ďalšiu časť novej poviedky( AxD zošit má teraz yumi, taže až potom pridám.... dúfam, že už opisala novú kapitolu...), ktorá má veeeľmi rýchly spád, ale mňa neobviňujte, to hlava, a navyše som ju písala asi pred rokom, takže chyby tam možu byť :D Nech sa páči, nová časť :D


2.KAPITOLA: STRETNUTIE





Je asi pol deviatej, ale lietadlo je asi len v polke cesty. Prečo? Pretože pilot starý jak zemeguľa sama sa snaží ísť opatrne, takže ideme možno priemernou rýchlosťou auta v dedine( môj osobný pocit, určite ideme viac, ale keďže sme mali byť v St. Phillipe asi pred 2 hodinami, neviem, ako to vysvetliť, len týmto). A najskôr do mesta dôjdeme asi o polnoci. Počkať! To lietadlo až teraz zrýchlilo. No konečne! Takže pri tomto tempe budeme v St. Phillipe o niečo skôr. Možno o siedmej večer??No, Silvia, rozmýšľaj o niečom inom. Napríklad, no... Kde sa stretneš s Vicky? Vlastne, keď o tom premýšľam, ako vyzerá? Mama hovorila, že sme jednovaječné dvojičky, takže budem musieť hľadať niečo ako svoj odraz, pravdaže, asi o niečo(o dosť) krajší... Ale teraz si radšej zdriemnem, veď som skoro celú noc nespala... Tá lavička na letisku bola des, takže to sa nepočíta...
xxxxO 3 hodiny neskôrxxx

Konečne som v St. Phillipe! Musím povedať, že je to krásne mesto. Teraz už len počkať na spoj do Moonvillu. Ale predtým...*škvŕkanie v bruchu*...musím sa najesť.... A sakra! Kto mi môže volať?
,,Prosím?"
,,Silvia?"
,,Mami?"
,,Nie strašiak z poľa.... Počúvaj, práve mi volala Vicky. Príde k tebe na letisko, ale nevie, kde práve si, či na letisku alebo ešte stále v lietadle."
,,Práve som na letisku. A čakala na spoj.*škvrkot v bruchu* A išla sa najesť." rýchlo dodala.
,,Aha... A na ktorom letsku si?"
,,T-Tu je ich viacej?!" tvárila som sa ako keď klokan čumí na zimu.
,,Jasné, až 5." povedala ako keby to bolo jasnejšie než slnko.
,,Počkaj... Toto je letisko... Hm... Kde je názov?.... Aha! Tam je! Letisko Moon Sailor."
Dlho sa nič neozývalo.,,Mami? Si ešte stále tam?"
,,,Jasné, len som si na niečo spomenula. Niečo, čo mi povedala Vicky. Vieš, čo som ti hovorila o tvojom takzvanom otcovi? No, a on tam pracuje. Je niečo ako riaditeľ toho letiska."
Teraz bola minúta ticha pre mňa.,,Silvy?"
,,A ako asi vyzerá? Aby som sa mu mohla vyhnúť." prerušila som svoju minútu ticha.
,,NO, čo si pamätám, tak bol vysoký, mal veľmi tmavé, skoro až čierne vlasy, ehm... a také, no, doslova až čierne oči. Čo mi Vicky povedala, tak teraz, čo sme si spolu písali, úplne sa zmenil. Je plný nenávisti a tá jeho nová manželka a dcéra ho majú omotaného okolo prsta, takže ak zistil, že si so mnou Vicky píše, úplne jej zatrhol všetko, čím by mohla komunikovať so mnou... Aj všetky stretká... Všetko... Akoby ju odrezal od sveta. A navyše na letisku kontroluje všetky dievčatá vo veku od14 do 18 roko. Asi nevie, že vy ste dvojčatá."
,,A ako vyzerá Vicky? Si mi to nepovedala."
,,Tak je to presne tvoj odraz v zrkadle."
,,A ešte jedna vec: Ako sa máš?"
,,Celkom dobre. Neviem prečo, ale tie zranenia sa mi nejak rýchlo hoja... I keď som bola predvčerom operovaná, dneska sa cítim oveľa lepšie."
,,Fajn, končím, uzdrav sa!" a ukončila som hovor. Poobzerala som sa okolo seba. Zrazu som niečo zazrela. Žeby to bola Vicky? Vykročila som tým smerom. To je Vicky! Presné zrkadlo mňa! ,,Vicky!" zavolala som na ňu.
,,Silvia?" obzrela sa za mnou. ,,Silvia! Si to ty?",,To isté som sa ťa chcela spýtať ja, Vicky." darovala som jej výšker od ucha k uchu. Tiež sa na mňa usmiala. Zrazu sme počuli z rozhlasu oznam: "Vicky Summerová, dostavte sa ku riaditeľovi letiska!"
Obe sme sa zhrozili. ,,Rýchlo, utekajme!" zvolala, keď uvidela, ako k nám bežia nejakí bodyguardi. Cez celé letisko sme utekali s gorilami v pätách ako nejakí zlodeji. ,,Tu zaboč!" povedala mi. Uvideli sme tam nejaké zástupy dvier. Jedny sme otvorili a skryli sme sa tam.
,,Ale, ale, koho to tu máme?"
...pokračovanie nabudúce...

Zatiaľ toľko. Bye-bye
Lucy-chan
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 2. march 2013 at 3:35 | React

teda hned aj utek :D a to koho nakonci stretli? som zvedava na pokracovanie :-)

2 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 6. march 2013 at 10:06 | React

Chcela by som Bad Apple dokoncit ale tak skoro to nebude. Ja mam toho teraz naozaj vela lebo nabuduci tyzden mam matury potom mam matury z praxe a skusky na vysoku a potom ma cakaju este ustne matury ak teda spravim pisomne :D takze k Bad Apple by som sa dopracovala az v lete. God Eatra pridavam teraz len preto lebo ho uz mam dopisaneho :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement